Deň ústavy je dňom zodpovednosti, adresoval Slovensku Kiska

Hodnoty garantované Ústavou SR by podľa hlavy štátu nemali význam, ak by sme ich nechránili, "bez toho, aby každý priložil ruku k ich uplatňovaniu". V príhovore pred médiami ku Dňu Ústavy SR vyzdvihol prezident i vzájomnú toleranciu, úctu človeka k človeku, rovnosť ľudí. Zdôraznil solidaritu a slušnosť, o ktorej ako poznamenal "mnohí hovoria, že sa vytráca zo života a zo vzťahov medzi ľuďmi".

"Dnes ako Slovenská republika s úplnou samozrejmosťou existujeme a žijeme podľa Ústavy - a jej prijatie je v každej demokratickej krajine takým významným a určujúcim počinom, že azda niet krajiny, kde by si takýto deň nepripomínali," konštatoval ďalej Kiska. Zdôraznil zároveň, že ústava nám garantuje najmä "také hodnoty, akými sú základné práva a slobody, právny a demokratický štát a parlamentná forma vlády".

Na základné hodnoty vymedzené v Ústave SR, ako sú parlamentná demokracia, ochrana ľudských práv, deľba štátnej moci, sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika poukázal aj predseda parlamentu Peter Pellegrini.

"Každý národ má vo svojich dejinách základné štátotvorné míľniky, bez ktorých by nemohol existovať - míľniky, ktoré tvoria jeho podstatu, jeho substanciu, takpovediac jeho DNA. Základným míľnikom moderného Slovenska je 1. september 1992, ktorý priniesol novému, mladému štátu symbolický kompas - kompas, ktorý nám má do budúcnosti ukazovať cestu, akou ísť," uviedol v príhovore počas utorkovej slávnostnej schôdze Národnej rady (NR) SR predseda NR SR Peter Pellegrini.

Starý národ, mladý štát

Slovensko "ako starý národ, ale mladučký štát" potrebovalo podľa Pellegriniho svoj základný stavebný kameň - ústavu, aby vznikla rovnováha medzi tým, čo ľudia právom očakávajú od štátu a tým, čo štát očakáva od ľudí. "Ústava chráni občianske práva, ale žiada slušné správanie, úctu k spoluobčanom a dodržiavanie zákonov. Ústava chráni politické práva, ale žiada úctu k demokracii, toleranciu a rešpekt k pluralite názorov. Ústava chráni sociálne práva, ale žiada od občanov vlastné úsilie, iniciatívnosť a pracovitosť. Ústava chráni menšinové práva, ale žiada od menšín pokojné spolunažívanie a vzájomné porozumenie," priblížil svoj pohľad na ústavnú rovnováhu Peter Pellegrini.

Vďaka tomu môže podľa neho Slovensko napredovať a prosperovať. "A nielen to, vďaka tomu môžeme sebaisto prehovárať do európskych a svetových dejín a pomáhať riešiť globálne výzvy, pred ktorými všetci stojíme. Sme súčasťou európskej rodiny a hrdo sa hlásime k európskej solidarite," konštatoval.

Peter Pellegrini je ako predseda národnej rady "osobitne hrdý na to, že naša ústava pamätala aj na to, že slovenský národ má dlhú parlamentnú tradíciu, tiahnucu sa až k Jozefovi Hurbanovi a Ľudovítovi Štúrovi. V preambule ústavy je jasný odkaz na naše veľkomoravské dedičstvo, ako aj na národnooslobodzovací zápas Slovákov v 19. storočí".

Ubezpečil, že tohtoročné 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra si národná rada dôstojne pripomenie. Pri príležitosti Dňa Ústavy SR na záver odcitoval jeden z výrokov Ľ. Štúra. - "Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s božou pomocou odvahy k činom! Prázdna je národná samoľúbosť, ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie. Ide napokon o ľudstvo, ktorého členmi sme spolu s ostatnými národmi."

Cesta k prijatiu zákona zákonov nebola jednoduchá

Nikto nám nemôže nanútiť niečo, čo je proti vôli a záujmom občanov nášho štátu, tvrdí to podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Anton Hrnko. "Naši politici nesmú dopustiť, aby si v súvislosti s aktuálne prebiehajúcim 'sťahovaním národov' niekto urobil na našom území laboratórium nového sociálneho inžinierstva," konštatuje Hrnko vo vyjadrení ku Dňu Ústavy SR, ktoré agentúre SITA poskytla tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková.

Podpredseda SNS v tejto súvislosti upozorňuje občanov Slovenskej republiky, najmä však ústavných činiteľov SR na prvý článok ústavy, ktorý SR označuje za zvrchovaný, suverénny štát. "Nikto tento článok nezrušil, a preto je povinnosťou nás všetkých, najmä politikov, správať sa suverénne," tvrdí Hrnko.

Cesta k prijatiu Ústavy SR, "zákona zákonov" nebola podľa národniarov jednoduchá. "Prijatie Ústavy SR ako ústavy suverénneho štátu bol základný programový bod SNS od jej vzniku. SNS je hrdá na to, že i zásluhou jej členov bola prijatá pred 23 rokmi Ústava Slovenskej republiky ako ústava suverénneho a nezávislého štátu," konštatuje sa medzi iným vo vyjadrení Hrnka.

Odporúčame:

Kiska chce novelu ústavy o veku sudcov, poslancom písal list

Poslanci si z DOD urobili kampaň, Pellegrini s tým rátal

Pred 23 rokmi prijalo Slovensko ústavu, viackrát ju zmenili

Parlament tento rok nešetrí, svoje brány otvoril verejnosti

Slovenská ústavnosť sa podľa Sulíka stále vyvíja

Ústavnosť je zdĺhavý, stále živý proces plný zápasov a konfliktov, tvrdí to strana Sloboda a Solidarita (SaS) vo vyhlásení k utorkovému štátnemu sviatku. Napriek nedostatkom, ktoré obsahovala a obsahuje Ústava Slovenskej republiky, je to podľa SaS "od samého začiatku základný dokument demokratického štátu, postavený na rešpekte k ľudským právam a hlásiaci sa k trhovej ekonomike". Uvádza sa to vo vyhlásení strany SaS ku Dňu Ústavy SR, o ktorom agentúru SITA informovala Jarmila Paulíková z komunikačného oddelenia SaS.

"Sme si vedomí, že ústavnosť v rámci liberálnej demokracie sa nedá dosiahnuť len písaným textom, ale musí sa stať súčasťou tradície a politickej kultúry. Je to zdĺhavý, stále živý proces, plný zápasov a konfliktov," cituje vyhlásenie SaS predsedu strany Richarda Sulíka.

Pre spomínané atribúty ústavnosti SaS presadzuje, aby sa Deň Ústavy SR stal pamätným dňom a naopak, deň vzniku Československej republiky by mal byť štátnym sviatkom. Slovenská ústavnosť sa totiž podľa SaS stále vyvíja, nie vždy len správnym smerom, a len postupne sedimentuje v politickom systéme. "Pritom historicky pevným bodom našej národnej i štátnej identity je práve založenie spoločného štátu Čechov a Slovákov na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie," dodal Richard Sulík.

Ústavu treba dopĺňať pozitívnym obsahom, tvrdí ZMOS

Z pohľadu miestnej územnej samosprávy našu ústavu netreba meniť, ale skôr napĺňať pozitívnym obsahom, je o tom presvedčený predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora. Ako ďalej uviedol Sýkora vo vyhlásení k štátnemu sviatku, "Ústava Slovenskej republiky ukotvila miestnu územnú samosprávu a dala tak mestám a obciam možnosť aktívne sa podieľať na všestrannom miestnom i spoločenskom rozvoji. Miestna územná samospráva bola znovuobnovená pred 25 rokmi a pohľad na štvrťstoročie jasne ukázal, že jej miesto v Ústave SR je stabilné a nenahraditeľné".

ZMOS pripomína, že sa aktívne zapojili do prípravy a neskôr i do novelizácií Ústavy SR. "V ústave sú zakotvené zásadné podmienky fungovania územnej samosprávy, ktorú niektorí teoretici práva považujú popri zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci za ďalší pilier moderných štátov," pripomína Michal Sýkora vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca ZMOS Michal Kaliňák.

Samospráva má podľa predsedu ZMOS svoje miesto v Ústave SR a miestna územná samospráva zas v demokratickej spoločnosti. "Základný zákon štátu je potrebné vnímať komplexne tak z hľadiska práv, ako aj povinností. Optikou toho, čo nám ponúka, ako aj toho, v čom nás chráni. Presne takto je to aj so samosprávou, ktorá bude taká kvalitná, ako zodpovedný bude prístup obyvateľov k svojim mestám a obciam," konštatuje medzi iným Michal Sýkora vo svojom vyhlásení ku Dňu Ústavy SR.

Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Slovensko si teda pripomína 23. výročie prijatia ústavy, základného zákona štátu. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu.

Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, právo na súdnu a právnu ochranu. Ústava tiež určuje trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Na jej základe zákonodarnú moc v SR reprezentuje Národná rada SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nestranné a nezávislé súdy.

Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie. Predchádzalo tomu prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, následne sa predstavitelia vládnucich strán dohodli na rozdelení federácie.

Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty - Slovenská republika a Česká republika.