Nemecko podľa Barrosa nenesie zodpovednosť za šetrenie v EÚ

Ľavicoví protestujúci v Paríži odmietli úsporné opatrenia

V Paríži sa v nedeľu niekoľko desiatok tisíc ľavicových protestujúcich zúčastnilo pochodu proti politike finančných úspor prezidenta Francoisa Hollandea.

Organizátori odhadli počet účastníkov na 180 tisíc, polícia hovorí o 30 tisícoch. Pochod zorganizovala politická koalícia Ľavicový front na Námestí Bastilly, symbolickom mieste, na ktorom počas francúzskej revolúcie v roku 1789 padlo slávne parížske väzenie.

Protest poukázal na ostrý odpor, ktorému čelí socialistický prezident Francois Hollande vďaka reformám, ktoré majú pomôcť ekonomickému rastu, ako napríklad daňovým prázdninám pre firmy alebo zjednodušeniu prijímania a prepúšťania zamestnancov. "Nechceme, aby moc prevzal finančný svet, neprijímame úsporné opatrenia, ktoré odsudzujú náš ľud, rovnako ako ľudí v celej Európe, na nekonečné utrpenie," vyhlásil pred zhromaždeným davom ohnivý ľavicový rečník a bývalý prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon.

"Nemáme žiadne tvrdé úsporné opatrenia, to je len propagandistický výmysel," reagoval na protest v televíznom rozhovore francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault.

"Rozumiem však ich netrpezlivosti a práve s tou musíme bojovať. Zasiali sme semienka, tie však potrebujú čas na to, aby priniesli ovocie, pretože pôda dlho ležala ladom. Cieľom našich reforiem je budúci rast a investície, nielen šetrenie. Budú prinášať výsledky pomaly a postupne," dodal Ayrault s tým, že vláda zvažuje financovať investície prostredníctvom zmenšenia svojich podielov v niektorých spoločnostiach čiastočne vo vlastníctve štátu.Povedal to v nedeľu predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v snahe zmierniť napätie medzi Berlínom a Bruselom.

"To, čo sa deje vo Francúzsku alebo v Portugalsku, nie je vinou Merkelovej ani Nemecka," povedal Barroso nemeckým novinám Welt am Sonntag.

Reagoval tak na stupňujúci sa tlak na nemeckú kancelárku a iných zástancov prísneho šetrenia, aby s ohľadom na pokračujúcu recesiu v Grécku, nezamestnanosť, ktorá v niektorých krajinách presahuje 25 %, a iné faktory obrátili svoju pozornosť skôr na ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Sám Barroso si v apríli vyslúžil od Berlína kritiku za vyhlásenie, že šetrenie už "dosiahlo svoje hranice".

V rozhovore pre nemecké noviny však Barroso politiku šetrenia obhajoval, hoci potvrdil svoj postoj, že "čisté šetrenie" už nie je prijateľné. "Rast, ktorý je založený na zadlžovaní, nie je udržateľný. Opatrenia, ktoré ľudia vnímajú ako čisté šetrenie, však už dosiahli svoje hranice politickej a spoločenskej prijateľnosti. Európska komisia napriek tomu vraví, že súčasná kombinácia opatrení je správna a musíme v nej pokračovať," povedal Barroso.

Dodal, že Berlín by nemal zaspať na vavrínoch len preto, že nemecká ekonomika je na tom lepšie ako iné, a mal by otvoriť svoje trhy služieb a infraštruktúry. Nemecké hospodárstvo si počas dlhovej krízy v eurozóne, ktorá sa začala v roku 2009, zatiaľ vedie oveľa lepšie než v iných krajinách. Aj tu však ekonomika koncom roka 2012 klesla a na tento rok vláda predpokladá hospodársky rast len na úrovni 0,5 %.