Slovinské reformy viaznu, ústavu a dane odložili

Na nutnosti zmeniť ústavu, aby nebolo možné prostredníctvom referenda blokovať reformné zákony, sa podľa agentúry AFP zhodujú všetky parlamentné strany v krajine. Pre zmenu ústavy je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých poslancov.

Politické strany mali v pondelok rokovať o zmene pravidiel pre vypísanie referenda, stretnutie sa však odkladá a vládna koalícia tiež navrhla odklad rozhovorov o kontroverznej daňovej reforme, ktoré sa mali uskutočniť v utorok, dodala premiérka.

Stredo-pravá Slovinská demokratická strana (SDS) bývalého premiéra Janeza Janšu žiada hlasovanie o tzv. zlatom pravidle, podľa ktorého má krajina do roku 2015 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Vládna koalícia označuje tento termín za nereálny a chce ho posunúť na rok 2017, informuje agentúra AFP. Vláda premiérky Bratušekovej, ktorá je v úrade iba šesť týždňov, musí do štvrtka zaslať Európskej komisii (EK) plán riešenia bankovej krízy a ozdravenia verejných financií.

Slovinsko nesprivatizovalo svoje najväčšie banky, ktoré teraz ťažia zlé úvery. Ekonomiku krajiny, ktorá sa orientuje na export, pritom poškodzuje klesajúci dopyt v zadlženej eurozóne. Banky v Slovinsku majú v portfóliách nesplácané úvery v celkovom objeme sedem miliárd eur, teda vo výške 20 % hrubého domáceho produktu (HDP).

To neustále podporuje špekulácie o tom, že Slovinsko by mohlo nasledovať niektoré krajiny eurozóny a požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Slovinská vláda plánuje do septembra tohto roku vytvoriť takzvanú zlú banku, ktorá má prevziať od úverových ústavov zlé aktíva a umožniť ich privatizáciu.
Slovinsko predá banku

Slovinsko, ktoré sa snaží vyhnúť tomu, aby muselo požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc, sa tento rok pokúsi predať druhú najväčšiu banku Nova KBM. Tá je v súčasnosti vo vlastníctve štátu.

"Predaj banky Nova KBM je na stole," povedal pre agentúru Reuters vládny zdroj. Predaj bánk a iných štátnych aktív je kľúčovou časťou programu hospodárskych reforiem v Slovinsku. Ten vláda plánuje prijať do štvrtka a prezentovať ho Európskej komisii (EK) ako súčasť snáh krajiny o vyhnutie sa finančnej pomoci od medzinárodných veriteľov.

Slovinské banky zaťažujú problémové úvery. Ekonomiku krajiny, ktorá sa orientuje na export, pritom poškodzuje klesajúci dopyt v zadlženej eurozóne. Banky v Slovinsku majú v portfóliách nesplácané úvery v celkovom objeme sedem miliárd eur, teda vo výške 20 % hrubého domáceho produktu (HDP).

To neustále podporuje špekulácie o tom, že Slovinsko by mohlo nasledovať niektoré krajiny eurozóny a požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Slovinská vláda plánuje do septembra tohto roku vytvoriť takzvanú zlú banku, ktorá má prevziať od úverových ústavov zlé aktíva a umožniť ich privatizáciu.