Európska komisia: Slovensko by malo prijať 1505 utečencov

Európska komisia (EK) vypracovala nový návrh národných kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl. Podľa prvých správ, ktoré s odvolaním sa na zdroje EK priniesol holandský denník Volkskrant a ktoré citovala aj tlačová agentúra Reuters, by Slovensko malo prijať 1505 azylantov a susedná Česká republika 2978 žiadateľov o právnu ochranu.

Podľa týchto zdrojov by najviac azylantov z celkového počtu 160.000 z územia Talianska, Grécka a Maďarska mali prijať Nemecko (viac ako 40.000) a Francúzsko (vyše 30.000).

Šéf EK Jean-Claude Juncker oficiálne predstaví nový návrh na riešenie situácie utečencov v stredu (9.9.) na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ by jeho návrh mal obsahovať o 120.000 migrantov navyše oproti pôvodnému návrhu o prerozdelení 40.000 migrantov zo začiatku leta.

Členské štáty EÚ na júnovom summite zamietli povinné národné kvóty a presadili rozmiestňovanie utečencov na dobrovoľnej báze, čo však nesplnilo požadovaný limit na prerozdelenie 40.000 utečencov nachádzajúcich sa v Grécku a Taliansku.

Odpor voči povinným kvótam opätovne potvrdili krajiny Vyšehradskej štvorky. Poľsko, ktoré by podľa vlády vo Varšave mohlo zvládnuť asi 2000 azylantov, by podľa novej schémy malo prijať takmer 12.000 cudzincov na úteku. Maďarsku, ktorého premiér Viktor Orbán je hlasným oponentom národných kvót, by však kľúč na prerozdelenie migrantov pomohol, pretože by mohlo presídliť do iných krajín únie okolo 54.000 nelegálnych migrantov.

Nový návrh z dielne EK predvída rozdelenie ďalších 120.000 migrantov, z toho tiež 50.400 z územia Grécka a 15.600 z Talianska.

Tri krajiny EÚ - Británia, Írsko a Dánsko - majú výnimku z azylovej politiky EÚ, avšak írska vláda ponúkla ako prejav solidarity dobrovoľne prijať 600 migrantov ešte v rámci pôvodnej schémy na relokáciu 40.000 žiadateľov o azyl.

Okrem návrhu na nové národné kvóty chce Európska komisia v snahe zmierniť utečeneckú krízu zaradiť Turecko a všetky krajiny západného Balkánu, ktoré nie sú v EÚ, na nový zoznam takzvaných "bezpečných krajín". To znamená, že ich občania budú čeliť zrýchleným procedúram pri žiadostiach o azyl a budú čo najrýchlejšie deportovaní do svojej domovskej krajiny.