Paleo diéta: diétny mýtus alebo pravda?

Evolučné tvrdenia zástancov paleo stravy, že v paleolite ľudia nejedli toľko sacharidov, podľa vedcov neobstoja. Tvrdia to výskumníci z University of Chicago v štúdii publikovanej v časopise Quarterly Review of Biology. Dôkazy z najrôznejších odborov naznačujú, že sacharidy zo škrobnatej zeleniny tvorili dôležitú súčasť jedálnička našich evolučných predkov.

Spotreba sacharidov bola pravdepodobne hlavnou hnacou silou obrovského rastu v ľudskom mozgu, najmä za ostatný milión rokov. Paleo diéta sa opiera najmä o surovú stranu, no štúdia tiež zdôrazňuje evolučný význam varenej zeleniny.

Paleo diéta hovorí len časť príbehu

Veľmi obľúbená paleo diéta naznačuje, že optimálne zdravie môže byť dosiahnuté podobným stravovaním, aké mali naši predkovia v paleolite. Táto diéta podporuje spotrebu mäsa, morských plodov, orechov, semien, ovocia a zeleniny a zároveň odrádza od spotreby spracovaných potravín, mlieka a škrobov.

Podľa novej štúdie tieto tvrdenia vynechávajú evolučný význam sacharidov zo škrobnatej zeleniny. Paleo diéta by nemala znášať všetku vinu, pretože veľa evolučných výskumov urobilo rovnakú chybu. V niekoľkých ostatných desaťročiach sa vedecká komunita zhodla na tom, že zmeny v stravovaní zohrali dôležitú úlohu v evolúcii ľudského mozgu počas ostatných 3 miliónoch rokov. No štúdie na túto tému sú do značnej miery zamerané na zvyšovanie mäsa v strave s vylúčením iných potravín.

Škroby sú jedlo pre mozog

V novej štúdii vedci preskúmali poznatky z anatomických, antropologických, archeologických, genetických a fyziologických štúdií o význame sacharidov pre človeka z ​​éry paleolitu. Zistili päť hlavných línií dôkazov na podporu ich hypotézy, že spotreba škrobu v kombinácii s varením poháňala ľudskú spotrebu mozgu počas ostatných 1-2 miliónov rokov:

• Mozog využíva asi 25 percent energie v tele a 60 percent svojich zásob glukózy. Tieto energetické potreby by neboli splnené na nízko-sacharidovej strave, ako je paleo strava. Kým telo môže produkovať glukózu z nesacharidových energetických zdrojov, tieto procesy sú náročné na energiu a sú jasne navrhnuté ako záložné systémy pri nedostatku potravín.
• Potreby glukózy v tele sa viac zvyšujú v priebehu tehotenstva a dojčenia. Bolo preukázané, že nízke hladiny glukózy v krvi u tehotných žien sú nebezpečné pre zdravie matky i dieťaťa.
• Štúdie ukázali, že škrobovité potravinové zdroje sa často nachádzali blízko obydlí našich predkov. Tieto zdroje zahŕňajú hľuzy, semená a niektoré orechy a ovocie.
• Aj keď má ľudské telo problémy s trávením surových škrobov, takéto potraviny sú oveľa stráviteľnejšie pri varení. Archeologické dôkazy ukazujú, že ľudia sa zapájali do varenia po veľmi dlhú dobu.
• Amyláza, enzým, ktorý sa nachádza v slinách, je používaný na rozloženie škrobu pre uľahčenie jeho trávenia. Zatiaľ čo všetky ostatné druhy primátov nesú dve kópie slinných génov amylázy, ľudia nesú v priemere šesť. To znamená, že sliny človeka majú oveľa vyššiu úroveň amylázy a ľudia majú oveľa lepšiu schopnosť tráviť škrob. Genetické údaje naznačujú, že ďalšie slinné gény amylázy vstúpili do ľudského genómu počas ostatného milóna rokov.