Čo môže ovplyvniť našu pamäť?

• Nefunkčná štítna žľaza

Aj keď štítna žľaza nie je priamo spojená s mozgom, jedným zo sprievodných symptómov jej ochorenia môžu byť problémy s pamäťou. Predpokladá sa, že je to spôsobené metabolickými procesmi v tele, na ktoré má štítna žľaza vplyv. Najmä u žien sa okrem zabúdlivosti môže vyskytnúť aj zhoršenie koncentrácie.

• Návaly horúčav

Tento pocit budú poznať najmä ženy v menopauze. Práve u nich sa podľa štúdií začínajú výraznejšie prejavovať ťažkosti s pamäťou. Tie ale môžu postihnúť hocikoho, kto je napríklad prepracovaný alebo sa nachádza v rozhorúčenej miestnosti. Tieto návaly tepla ale mozog nepoškodzujú a pamäť sa zvykne zlepšiť po tom, ako návaly prestanú.

• Nedostatok spánku

Všetci vieme, že ak sa poriadne nevyspíme, na druhý deň nedokážeme podať stopercentný výkon. Naše reakcie sú spomalené, horšie sa nám sústredí a problémy neobídu ani pamäť. Pri dlhodobej insomnii sa tieto ťažkosti prehlbujú a môžu vyústiť až do závažných komplikácii. Počas spánku sa totiž spájajú nové informácie s už existujúcimi pamäťovými stopami.

• Úzkosť a depresia

Nielen strach, depresia a úzkosť, ale aj bipolárne poruchy ovplyvňujú tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za ukladanie a oživenie spomienok. Ak ste teda nervózni z prejavu pred veľkým davom ľudí, nečudujte sa, že máte problém si spomenúť na to, o čom idete prednášať.

Dlhodobá depresia má vplyv na funkciu spojív medzi jednotlivými mozgovými bunkami (synapsie). To môže mať súvis s postupným zhoršovaním pamäte. Ak ale depresiu alebo úzkosť úspešne vyliečite, časť týchto synapsií sa obnoví.

• Niektoré lieky

Lieky na úzkosť a depresiu, na srdce, betablokátory a aj analgetiká, antihistaminiká či lieky na inkontinenciu môžu mať negatívne účinky na pamäť. Ak ste ich na sebe spozorovali, neznamená to, že máte automaticky prestať lieky brať. Stačí sa poradiť s lekárom.

• Jedlo s vysokým obsahom tuku

Podľa štúdií na hlodavcoch sa strava s vysokým obsahom tuku značne podieľa na znižovaní pamäťových funkcií a tiež hipokampu, čo je časť mozgu zodpovedná za krátkodobú pamäť.

Podobná štúdia ešte na ľuďoch nebola uskutočnená, no predpokladá sa, že fastfoodové jedlá nedodajú telu správne živiny a z dlhodobého hľadiska to môže mať vplyv aj na kognitívne funkcie mozgu.

• Stres

Podľa testov na hlodavcoch stres ovplyvňuje časti mozgu, ktoré súvisia s pamäťou. Ale každý, kto bol pod veľkým stresom určite dokáže potvrdiť, že človek si v takej situácii niekedy nevie spomenúť ani na vlastné meno. Opakovaný a chronický stres môžu z dlhodobého hľadiska mať negatívny vplyv na pamäť celkovo. Nezabudnite teda občas poriadne vypnúť od povinností.

• Baktérie a vírusy

Podľa štúdie z roku 2013 publikovanej v časopise Neurology majú ľudia, ktorých často trápia opary, omnoho častejšie problémy s pamäťou. Podiel na tom majú zvýšené hladiny vírusu Herpes simplex 1 v krvi. Z 1600 účastníkov výskumu sa to potvrdilo až u 25% ľudí.

• Zelený čaj

Podľa posledných výskumov z University of Basel obsahuje kvalitný zelený čaj látky, ktoré podporujú rast nových mozgových buniek v časti hippokampu, ktorá je zodpovedná za krátkodobú pamäť.

• Cvičenie

Pravidelné cvičenie celkovo podporuje zdravý životný štýl, ku ktorému patrí aj strava a spánok. Tiež funguje ako jeden z ideálnych prostriedkov proti stresu alebo depresii.

• Vitamín B12

Vegetariáni alebo vegáni tiež riskujú, že ich pamäť nebude hladko slúžiť. Deficit vitamínu B12 tiež zohráva dôležitú úlohu. Pozor by si ale mali dať aj ľudia so sklonmi k anémii.