Vtáky odlietajú do teplých krajín, väčšina dážďovníkov už odišla

Do teplých krajín odlietajú po ochladení milióny vtákov, mnohé druhy vtáctva tak miznú aj zo Slovenska. „Medzi prvé druhy, ktoré opúšťajú Slovensko, patria dážďovníky. Väčšina z nich už odišla. Z dravcov teraz odlietajú sokoly červenonohé, sokoly lastovičiare, orly krikľavé, či včeláre lesné. Vo všeobecnosti sú to druhy preferujúce v potrave hmyz, bez ktorého by v zimnom období neprežili," hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

Migrácia sa v závislosti od druhu veľmi líši. "Pre niektoré vtáky je typické, že sa práve na jeseň zoskupujú do väčších kŕdľov a počas putovania vytvárajú napríklad formácie tvaru V. Tým nielen šetria energiu počas letu, ale zvyšuje sa aj ich nádej na prežitie v prípade napadnutia predátorom. Niektoré druhy počas dňa oddychujú, kŕmia sa a letia v noci, keď sa vzduch ochladí a predačný tlak je nižší," vysvetlil.

Vedcom nie je úplne známe, aké je tajomstvo vtáčej navigácie, predpokladá sa však, že noční letci využívajú polohu Mesiaca a orientujú sa podľa hviezd. "Vtáky vnímajú i polarizované svetlo, iné druhy sa riadia magnetickými siločiarami či využívajú orientačné prvky – hory či ostrovy, ale aj ľudské stavby, ako napríklad majáky. Noční migranti využívajú najmä príjemnú teplotu, ideálnu z hľadiska preletov na dlhé vzdialenosti pre menšie druhy vtákov, ako trsteniariky či mucháriky. Denní migranti - dravce alebo bociany - využívajú zasa termiku, alebo sú to dobrí letci - lastovičky, dážďovníky," približuje Slobodník.

Aj čas trvania migrácie, či krajina, kam vtáky migrujú, sa líšia. "K nám prilietajú severské operence, niektoré druhy cez naše územie iba prelietavajú a mnohé naše druhy migrujú až do Afriky. Sokol červenonohý putuje počas jesennej migrácie približne mesiac a mieri na dravca netypicky až do subsaharskej Afriky. Práve tento druh je na Slovensku kriticky ohrozený a preto dúfame, že sa na jar vráti v čo najhojnejšom počte," uzavrel Slobodník.