Prečo sú niektorí ľudia ľaváci?

Ak ste sa stretli s ľavákom zo staršej generácie, pravdepodobne sa počas detstva musel učiť písať alebo jesť druhou rukou. Ešte stále je vo svete pomerne bežnou praxou to, že ľavoruké deti sú nútené učiť sa používať pravú ruku ako dominantnú. Samotné slovo „pravá“ je v mnohých jazykoch synonymom k tomu, čo je správne (napríklad „right“ v angličtine znamená pravý, správny, dobrý). V 18. a 19. storočí boli ľaváci dokonca diskriminovaní a často vylúčení zo spoločnosti.

• Ak je teda ľaváctvo také „nesprávne“, prečo vôbec vzniká?

Podľa archeologických výskumov existovali ľaváci už pred 500 tisíc rokmi, zhruba v takom množstve ako dnes. Dokladajú to rozdiely v dĺžke a hustoty kostí, ale aj nálezy nástrojov, ktoré boli uspôsobené na používanie ľavou rukou.

Sinistralita, alebo ľavorukosť, nie je otázkou voľby. Významný podiel na jej výskyte má genetika a určuje ju hlavne dominancia rúk u rodičov. Ak je jeden z rodičov ľavák, je až 17% šanca, že aj ich dieťa bude ľavoruké. U pravorukých rodičov je šanca na splodenie ľavorukého potomka iba 10%. U oboch ľavorukých rodičov je zase pravdepodobnosť 25%. To, či dieťa bude ľavák, sa dá určiť už počas tehotenstva - na základe polohy plodu. Zaujímavosťou je, že aj jednovaječné dvojčatá môžu mať rozdielnu dominanciu rúk.

Čítajte: Prečo po vypití kávy utekáme na záchod?

Tieto zistenia implikujú, že existuje nejaký dôvod, prečo sa ľavorukosť tak dlho medzi ľuďmi zachovala. Existuje veľa teórií, ktoré sa dnes aj v minulosti snažili vysvetliť nepomer medzi pravákmi a ľavákmi a celkovo dominanciu jednej ruky. Najhodnovernejšou hypotézou je matematický model, podľa ktorého je tento nepomer odrazom tlakov súťaživosti a spolupráce počas ľudskej evolúcie.

• Čo to v praxi znamená?

Výhody ľavorukosti sa najlepšie ukážu pri činnostiach, ktoré zahŕňajú oponenta, napríklad pri športe. Vedeli ste napríklad, že až 50% najlepších nadhadzovačov v bejzbale boli ľaváci?

Podľa tohto modelu sa predpokladá, že ľaváctvo je akousi tajnou zbraňou. Keďže väčšina populácie sú praváci, ľaváci strávia väčšinu života tým, že sa s nimi budú stretávať a cvičiť. Čiže keď budú zápasiť proti sebe, ľavák bude lepšie pripravený na štýl hrania svojho praváckeho oponenta. Je to dobre vidieť napríklad na hráčoch bejzbalu, futbalistoch, boxeroch, ale aj na hudobníkoch.

Táto výhoda ľavákov je výsledkom takzvanej negatívnej frekvenčne závislej selekcie. Podľa nej majú takéto zvýhodnené skupiny tendenciu sa rozrastať, až kým ich „zvýhodnenie“ nezmizne.

Čítajte: Prečo sa nám sníva?

Keby v našej histórii ľudia medzi sebou iba bojovali, prirodzenou selekciou by sa populácia ľavákov pravdepodobne zväčšila, až kým by sa ich „výhoda“ nestala úplne bežnou súčasťou života. Čiže v čisto súťaživom svete by populácia ľavákov mohla dosiahnuť až 50% celkovej populácie.

• Ľaváci sú aj dnes v nevýhode

Naše dejiny netvoria iba vojny a boj, ale aj obdobie mieru a spolupráce. A práve tieto pokojné obdobia prajú skôr pravákom.

S tým súvisí aj množstvo predmetov, ktoré denne používame a ľavákov značne znevýhodňujú. Napríklad počítačová myš, otvárače na konzervy, klasické nožnice, či písanie rukou. Ľaváci majú trochu vyššiu štatistiku nehôd s predmetmi bežného užívania. Predpokladá sa teda, že v čisto spolupracujúcej spoločnosti by postupne zanikli. Aj predmety, ktoré sa bežne používajú obojručne dávajú ľavákom zabrať. Napríklad golfové palice – medzi najlepšími svetovými golfistami sú iba 4% ľavákov.

Byť ľavákom ale vraj má aj svoje výhody. Veľa vedcov je presvedčených, že ľaváci sú obdarení väčším umeleckým talentom a sú kreatívnejší.

Medzi slávnych ľavákov patrí napríklad Johan Sebastian Bach, Diego Maradona, Leonardo da Vinci, Franz Kafka, Winston Churchill alebo Charlie Chaplin.