Stovky učiteľov bojovali v Bratislave za viac peňazí

Napoludnie sa zhromaždili pred Úradom vlády SR, kde rozprestreli transparenty s nápismi ako Nechceme podvyživené školstvo! či Zachráňte školstvo! „Chceme podporiť systémové zmeny v školstve a naše požiadavky,“ hlásal do megafónu šéf školských odborov Pavel Ondek.

Protestujúci, zväčša v žltých tričkách a so žltými zástavami v rukách, sa vybrali k budove Národnej rady SR. Popoludní sa bude školský parlamentný výbor venovať správe o stave školstva z dielne ministra Dušana Čaploviča. V tej podľa Ondeka chýba základ – záväzok vlády každoročne navyšovať peniaze do školstva.

Obrazom: Štrajk učiteľov


Školskí odborári vyzvali vládu a poslancov, aby začali riešiť financovanie školstva postupným zvyšovaním peňazí už v tomto volebnom období. „Vyzývame predstaviteľov všetkých rezortov, aby si uvedomili, že školstvo musí byť nielen politickou, ale hlavne finančnou prioritou vlády,“ vyhlásil pred budovou parlamentu šéf školských odborov Pavel Ondek.

Výzvu prečítal pred viac než tisíckou zamestnancov školstva, ktorí prišli dnes na zhromaždenie do Bratislavy z celého Slovenska.

Dav stál pred národnou radou v čase, keď sa školský parlamentný výbor venoval správe o stave školstva z dielne ministra Dušana Čaploviča. V tej podľa Ondeka stále chýba základ – záväzok vlády každoročne zvyšovať peniaze do školstva.

Odborári požadujú každoročne 140 miliónov eur na regionálne školstvo a 60 miliónov na vysoké školstvo. „Preto žiadame vládu, poslancov a Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby v Správe o systémových zmenách v školstve tento zámer realizovali postupnými krokmi už v priebehu volebného obdobia tejto vlády – do roku 2016,“ hlásil Ondek.

Po ukončení zhromaždenia zaniesol Ondek text výzvy do národnej rady šéfovi parlamentného školského výboru Mojmírovi Mamojkovi a cez podateľňu aj predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. „Najpodstatnejšia požiadavka je tá, ktorá hovorí o finančných prostriedkoch, aby boli poskytnuté ešte počas volebného obdobia tejto vlády,“ povedal Ondek pri odchode z parlamentu.

Najväčšie protesty učiteľov na Slovensku

17. novembra 1999
Do výstražného štrajku proti úpadku školstva sa zapojilo viac ako 80 percent pracovníkov školstva. Chceli ním poukázať na úpadok v školstve a zareagovať na niektoré nekompetentné rozhodnutia vlády, medzi ktoré patrí i 10-percentné prepúšťanie pracovníkov školstva.

16. novembra 2000
V krajským mestách sa uskutočnili protestné zhromaždenia učiteľov základných, stredných a vysokých škôl. Kritizovali vládu, že neplní svoje záväzky z Generálnej dohody na rok 2000. Pohrozili, že ak nebude ochotná zabezpečiť rast reálnych miezd a nevyčlení dostatočné prostriedky na zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení, učitelia sú odhodlaní vstúpiť do ostrého štrajku.

28. mája 2003
Učitelia po celom Slovensku protestovali proti politike vlády v školstve. Prijali memorandum a žiadali zachovanie zákona o verejnej službe a tarifného odmeňovania, financovanie školstva v rozsahu, ktorý umožní riadny chod škôl a rast reálnych platov.

20. júna 2003
Väčšina slovenských škôl zostala zatvorená od 6:00 do 18:00. Jednou z hlavných požiadaviek štrajku učiteľov a nepedagogických zamestnancov, do ktorého sa zapojilo viac ako 90 percent slovenských škôl, bolo riadne zabezpečenie financovania regionálneho školstva. Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) Jána Gašperana sa do štrajku zapojilo aj viacero cirkevných škôl i školy, kde nepôsobia odbory. Štrajk mal podľa Gašperana aj morálny význam, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci sa dokázali zjednotiť a spoločne sa postaviť za lepšie platy a podmienky školstva.

26. septembra 2003
Do ďalšieho výstražného štrajku sa zapojilo asi 60 percent učiteľov hlavne v Košickom a Prešovskom kraji. Vybrali si rôznu formu, buď sa vyučovanie začalo až o 9:00 alebo na hodinu riaditelia prerušili vyučovanie, prípadne odborári diskutovali so zamestnancami a žiakmi o svojich požiadavkách.

16. júna 2004
Pred úradom vlády protestovalo asi 2 000 učiteľov proti vládnej politike voči základným umeleckým školám. Ich protestnú akciu podporil aj šéf školských odborov Ján Gašperan, ktorý kritizoval najmä presun ZUŠ pod obecné samosprávy.

13. septembra 2011
V Bratislave sa na štrajku zišlo asi 10-tisíc zamestnancov školstva, ktorí zaplnili Námestie slobody pred Úradom vlády SR. Chceli hovoriť so zástupcami vlády o nedostatku peňazí v školstve a nízkych platoch pracovníkov školstva.

13. septembra 2012
Konal sa jednodňový výstražný štrajk zamestnancov v školstve, zatvorených zostalo približne 86 percent základných a takmer 70 percent stredných škôl. Jedným z dôvodov na štrajk bol predložený návrh rozpočtu SR na roky 2013 až 2015 v rezorte školstva. Odbory žiadali upraviť rozpočet tak, aby reálne platy zamestnancov v školstve vzrástli budúci rok minimálne o 10 percent. Taktiež volali po úprave systému odmeňovania, ktorý by zabezpečil pedagogickým a odborným zamestnancom platy na úrovni 1,2- až dvojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Pre odborárov je prioritou celkové systémové zvýšenie financií do školstva tak, aby bol podiel z HDP do konca tohto volebného obdobia porovnateľný so štátmi EÚ.

26. novembra 2012
Školskí odborári odštartovali časovo neobmedzený štrajk za desaťpercentné zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školstve. Minister financií Peter Kažimír ponúkol školským odborárom 9. októbra zvýšenie základných platov učiteľov o päť percent, čo však je pre školských odborárov neakceptovateľné, požadovali minimálne 10 percent. V prvý deň zostalo zatvorených 80 percent základných a 70 percent stredných škôl. Štrajk trval tri dni, počet škôl, ktoré boli zatvorené, postupne klesal a vedenie odborov ho po troch dňoch prerušilo, pretože sa začali rokovania s vládou. Tá im napokon aj napriek ich nesúhlasu zvýšila platy o 5 percent.