Bazény, vírivé vane ... starosť a či radosť ?

V prvom rade je to pH (z lat. potencia hydrogeni), je veličina na posudzovanie kyslosti alebo zásaditosti vody. pH od 0 do 7 znamená kyslé prostredie, pH 7 je neutrálne a od 7 do 14 je prostredie zásadité. pH na požadovanej úrovni je základom „dobrej“ vody. ORP – oxidačno-redukčný potenciál, alebo tzv. redox potenciál, je laicky povedané ukazovateľ bakteriologickej kvality vody. Hovorí o stave dezinfekčnosti a zdravotnej nezávadnosti vody a o miere kyslíka vo vode. TDS – Total Dissolved Solids predstavuje množstvo rôznorodých látok rozpustených vo vode. Ide o minerálne soli, rôzne organické a anorganické zlúčeniny, sulfáty, silikáty, moč, pot, kozmetické prípravky atď. Pokiaľ sú hodnoty TDS prekročené, voda zapácha, môže byť mútna a so zmenenou farbou. Chemické zloženie vody hovorí o koncentrácii rozpustných a ostatných látok vo vode - vápnik, horčík, mangán, železo, sodík, draslík, zinok, hliník, olovo, ale tiež chloridy, sírany, fosforečnany, dusičnany, dusitany, hydrogenuhličitany, uhličitany apod.. Dôležitý je tiež obsah rozpustených plynov - kyslík, oxid uhličitý. Tvrdosť vody je termín vyjadrujúci najmä obsah solí vápnika horčíka vo vode. Povrchová voda je obvykle mäkká, voda z podzemných zdrojov býva stredne tvrdá až tvrdá. Alkalita, alebo tzv. uhličitanová tvrdosť vody podstatným spôsobom ovplyvňuje pH vody s ďalšími dôsledkami. Pokiaľ je alkalita príliš nízka, môže spôsobiť ťažko vysvetliteľné zmeny pH, naopak, keď je príliš vysoká, spravidla je vysoká aj hodnota pH, a ako je uvedené vyššie, bez správnej hodnoty pH nie je možné zabezpečiť kvalitnú dezinfekciu, či inú úpravu vody.

V praxi k najznámejším technikám, technológiám a dezinfekčným činidlám patria ozonácia, UV žiarenie, menej často elektrolýza, ionizácia, ultrazvuk, bróm, prípadne iné techniky. Na Slovensku sa však najčastejšie používa chlór a v posledných rokoch oxid chloričitý.

Ozonácia: ● ozón patrí medzi najsilnejšie dezinfekčné a oxidačné činidlá ● sám o sebe nespôsobuje žiadne vedľajšie účinky ● pre ľudský organizmus je veľmi jedovatý - toxický a po použití musí byť zbytkový ozón okamžite odstránený pomocou aktívneho uhlia, ktoré je potom považované za nebezpečný odpad ● neodstránený ozón môže vytvárať tesne nad hladinou bazéna vrstvu, ktorú by návštevníci bazéna mohli vdychovať ● investične ide o náročné technologické zariadenie vyžadujúce pomerne náročnú údržbu, hlavne v prípade poruchy ● nemá dlhodobé účinky a pôsobí bodovo, teda nie celoplošne, čo vytvára predpoklady sekundárnej kontaminácie vody v bazéne a zároveň nutnosť kombinácie s chlórom ● môže byť nebezpečným pre životné prostredie.

UV žiarenie - vykonáva sa pomocou ultrafialových lámp ● je to vyspelá technika ● nie sú známe žiadne negatívne vedľajšie účinky ● neexistuje riziko z predávkovania a riziko pre životné prostredie ● je kombinovateľné s inými dezinfekčnými technológiami ● nízka účinnosť dezinfekcie vo vodných rozvodoch ● vysoké prevádzkové náklady ● niektoré mikrobiologické elementy nie sú plne eliminované ● bez dodatočnej chemickej dezinfekcie neposkytuje dlhodobú ochranu ● je pomerne citlivé na zmeny v zložení vody ● nemá dlhodobé účinky a pôsobí bodovo, teda nie celoplošne, čo vytvára predpoklady sekundárnej kontaminácie vody v bazéne a zároveň nutnosť kombinácie s chlórom alebo inou chemikáliou.

Elektrolýza je fyzikálno-chemický dej, spôsobený prechodom elektrického prúdu cez roztok, pri ktorom dochádza k chemickým zmenám na elektródach, spôsobených pohybom kladných a záporných iónov ku kladnej a zápornej elektróde. Elektrolýza môže prebiehať na rôznej báze, v bazénoch sa najčastejšie využíva ako elektrolyt vodný roztok s NaCl - kuchynskou soľou. Je to alternatíva dezinfekcie vody s vlastnosťami, porovnateľnými ako pri použití chlóru.

Ionizácia - spočíva vo využívaní oligodynamických účinkov – schopnosti niektorých kovov, a to hlavne striebro, meď a zinok, usmrcovať baktérie. Dezinfekčná schopnosť striebra je známa už z obdobia antiky ● výhody či ● nevýhody tejto metódy dezinfekcie sú porovnateľné s metódou UV žiarenia ● v praxi sa využíva zriedkavo

Ultrazvuk - spočíva v tom, že krátke, ľudským uchom nepočuteľné, vysoko frekvenčné vlnové zvuky spôsobujú rýchly pohyb molekúl, ktoré sa o seba trú a navzájom sa fyzicky ničia ● jej aplikáciou sa do vody nedostanú látky, ktoré by zmenili jej chuť či farbu ● používa sa zriedkavo z dôvodu vyššej investičnej náročnosti

Bróm patrí k halogénom, ide o oxidačný biocid podobný chlóru ● pri jeho reakcii môžu vznikať bromáty, ktoré sú genotoxické a napr. pre pitnú vodu sú nežiaduce

Chlór ● patrí medzi najsilnejšie dezinfekčné prostriedky, ● všeobecne sa používa ako prostriedok prvej línie ● umŕtvuje z veľkej časti mikróby a čiastočne tiež riasy ● popri dezinfekčnom účinku však pôsobením chlóru vznikajú vedľajšie, zdraviu škodlivé zlúčeniny, keď chlór viaže na seba amoniak, močovinu a iné aminozlúčeniny, a tak vznikajú chlórdusikaté, intenzívne zapáchajúce zlúčeniny ako monochloramin, dichloramin, trichloramin, trihalogenmetany, trichlóretan, dichlórbrometan ap., nazývané ako viazaný chlór, alebo AOX – organické zlúčeniny chlóru ● chlór reaguje tiež s metánom rozpusteným vo vode, ktorý vzniká pri anaerobných mikrobiologických procesoch, a tak vzniká chloroform - potenciálny pôvodca veľmi vážnych i rakovinových ochorení ● v plaveckých bazénoch spôsobuje svrbenie kože, pálenie v očiach, dráždenie sliznice dýchacích ciest, svrbenie a zápaly intímnych častí ženského organizmu ● dvoj až štvornásobne zvyšuje riziko vzniku astmy, najmä u detí, ktoré dlhodobo a pravidelne navštevujú kryté plavecké bazény ● zaťažuje životné prostredie.

Oxid chloričitý (chlórdioxid) - ako jeden z najlepších dezinfekčných prostriedkov na planéte Zem, je známy už od začiatku minulého storočia. Žiaľ, je to výbušný, nebezpečný plyn, ktorý sa nedá skladovať, preto je nutné vyrábať ho v mieste a v čase bezprostredného použitia. Koncom 80. rokov minulého storočia sa od neho upustilo, no v novodobých dejinách sa ľudstvo k nemu opäť vracia, a to za pomoci „nízko“ kapacitných oxid generátorov ● technologicky zložité zariadenie predstavuje vyššiu vstupnú investíciu ● prevádzka generátora je z dôvodu manipulácie a bezpečnostných dôvodov pomerne náročná ● nemá dlhodobé účinky a pôsobí bodovo, teda nie celoplošne, čo vytvára predpoklady sekundárnej kontaminácie vody v bazéne

Oxid chloričitý (chlórdioxid) v tekutej forme - DUOZON 100 L - nemeckým vedcom sa podarilo vyvinúť oxid chloričitý v tekutej a stabilizovanej forme, predáva sa vo svete pod obchodným názvom DUOZON 100 L ● jedinečný, absolútne bezpečný a ľahko manipulovateľný produkt, s vynikajúcimi vlastnosťami ● výroba DUOZON 100 L – tekutého oxidu chloričitého, je chránená patentmi vo viacerých vyspelých ekonomikách sveta ● jedna z najprogresívnejších a najúčinnejších foriem dezinfekcie vody vôbec - účinnosť 3-5 krát vyššia a spotreba 10 – 15 krát nižšia v porovnaní s chlórom ● pôsobí oxidačne, nie chloračne, čo znamená, že jeho aplikáciou nevznikajú žiadne vedľajšie zdraviu škodlivé účinky ● oxidáciou štiepi vo vode amoniak, moč, močovinu a iné amino-zlúčeniny na bežne sa vyskytujúci oxid uhličitý, dusík a vodu ● likviduje aj chlóru odolné baktérie, včítane Legionella pneumophila, ● likviduje plesne, eliminuje možnosti vzniku rias ● odstraňuje fenoly, redukuje organické zlúčeniny, (kozmetické prípravky, krémy apod.) ● ako jediný tohto druhu likviduje biofilm - slizký povrch bazéna – domov a rodisko baktérií, čo je jednou z jeho najdôležitejších predností ● pôsobí dlhodobo a v celom objeme vody, teda celoplošne a nie bodovo ● chráni životné prostredie ● aplikácia chlórdioxidu vyžaduje spoľahlivé sledovanie a udržiavanie stavu hodnoty pH, kedy sa docieli maximálna účinnosť jeho dezinfekčných vlastností a optimálna spotreba. ● v praxi neboli zistené žiadne nedostatky, alebo negatívne vplyvy či účinky

Viac informácií na www.duozon.sk