Euroúradníci zarábajú tisíce, namiesto šetrenia štrajkujú

Podľa zamestnaneckých zväzov totiž v prípade ďalšieho uťahovania opaskov euroúradníkom v najbližších 15 rokoch hrozí 60-percentný pokles kúpnej sily.

Výrazné zníženie výdavkov na euroinštitúcie predpokladá nový rozpočtový rámec na obdobie 2014-2020, pracovníci však protestujú taktiež proti plánovanému zvyšovaniu dôchodkového veku.

Nadštandardné odmeňovanie a rôzne výhody, na ktoré má nárok 55-tisícový aparát EÚ, sú v členských krajinách často predmetom polemiky. Podľa jedného z tohtoročných článkov nemeckého denníka Die Welt zarába 4 365 euroúradníkov dokonca viac ako nemecká kancelárka, čo je 21-tisíc eur mesačne.

Európska komisia, ktorej zamestnanci sa ku štrajkujúcim kolegom z Rady nepridali, takéto tvrdenie odmieta s tým, že najvyššie mesačné platy v Bruseli dosahujú približne 18-tisíc eur. Podľa oficiálnych údajov sa zárobky bežných úradníkov pohybujú v rozmedzí 2 600 až 4 400 eur, zatiaľ čo experti dostávajú platy od 4 400 až po 18 400 eur.

Konečnú sumu však môžu podstatne zvýšiť rozličné výhody, ako je 16-percentná prémia za prácu mimo krajiny pôvodu alebo 400-eurový mesačný príplatok na každé dieťa do veku 26 rokov, ktorým EÚ navyše prepláca i školné.

Európska komisia pripravuje reformu, ktorá predpokladá zníženie počtu zamestnancov euroinštitúcií o päť percent pri súčasnom predĺžení pracovného týždňa z 37,5 na 40 hodín a zvýšení dôchodkového veku zo 63 na 65 rokov.

Platy úradníkov chce taktiež naviazať na úroveň vo všetkých krajinách EÚ, zatiaľ čo v súčasnosti sa pri výpočte zohľadňuje iba vývoj v Belgicku, Británii, Francúzsku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku, Španielsku a Taliansku.

Spoločné stanovisko k návrhu reformy by mali tento týždeň prijať veľvyslanci členských krajín EÚ v Začiatok rokovaní medzi zástupcami jednotlivých európskych inštitúcií sa očakáva v polovici mája. Nie je pritom vylúčené, že počas budúceho týždňa budú štrajkovať aj pracovníci Európskej komisie a Európskeho parlamentu.