Trnku nepodržali ani vlastní kolegovia, nezvolili ho do rady

Ide o samosprávny orgán, ktorý sa okrem iného vyjadruje k sťažnostiam na prokurátorov. Členstvo v rade je pre prokurátorov vecou prestíže. „Fakt, že sa pán Trnka nedostal do rady, bol prijatý veľmi pozitívne. Evidentne stráca vplyv,“ povedala pre Sme jedna z prokurátoriek GP pod zárukou anonymity. „Každý má právo byť volený a každý má právo byť zvolený, to sa nestalo. Je to v poriadku. Je to prejav demokracie,“ reagoval Trnka.
Prečo sa Trnka rozhodol do rady kandidovať, už denníku Sme nevysvetlil. Po položení otázky zložil telefón. O funkciu sa uchádzal prvýkrát v kariére. Ako generálny prokurátor skončil pred vyše dvoma rokmi, jeho pokusy o znovuzvolenie v Národnej rade boli neúspešné - hoci len tesne. Neuspel ani na Ústavnom súde, kde podal sťažnosť, v ktorej sa označoval za víťaza tajnej voľby z mája 2011.

Podľa Sme ho momentálne vyšetrujú pre kauzu Glance House. Prevod bytovky v Bernolákove umožnil aj napriek zákazu špeciálnej prokuratúry a zablokovaná nehnuteľnosť sa podľa Sme dostala k firmám blízkym jeho kamarátovi Mariánovi Kočnerovi. Prevod medzičasom za nezákonný označil aj Katastrálny úrad v Bratislave a zrušil ho. Prípad vyšetruje prokuratúra v Trnave. Trnku zatiaľ z ničoho neobvinili.

Kandidátov do prokurátorskej rady volí všetkých 118 prokurátorov Generálnej prokuratúry. Väčšinu prijímal Trnka v rokoch 2004 až 2011, keď bol generálnym prokurátorom. Okrem Trnku súperilo o jedenásť miest v rade pätnásť prokurátorov. Funkčné obdobie rady je trojročné. Podľa zákona prokurátorská rada rokuje s vedením prokuratúry o smerovaní úradu, vyjadruje sa k rozpočtu či rieši zvyšovanie kvalifikácie prokurátorov.

Prokurátorské rady fungujú aj na každej krajskej prokuratúre. Ich predsedovia potom sedia v Rade prokurátorov. Tá vládnemu Smeru tento rok odporučila za kandidáta na post generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, šéfa bratislavskej krajskej prokuratúry a spolužiaka premiéra Roberta Fica, hoci zo zákona takúto právomoc nemá.