Opísali, ako bunky opravujú DNA a získali Nobelovu cenu
Nobelovu cenu za chémiu získali tento rok Švéd Tomas Lindahl, Američan Paul Modrich a Turek s americkým občianstvom Aziz Sancar, ktorí na molekulárnej úrovni popísali, ako bunky opravujú poškodenú DNA, čím zabezpečujú uchovanie genetických informácií. Ich objavy poskytli dôležité poznatky o fungovaní buniek, ktoré sa dajú použiť napríklad pri vývoji nových typov liečby rakoviny.
Odporúčame:
Nobelovu cenu za fyziku dostal objav oscilácie neutrín
Bojovníci proti parazitom získali Nobelovu cenu
Lindahl začiatkom 70. rokov minulého storočia vyvrátil dovtedajšie predpoklady, že DNA je veľmi stabilnou molekulou. Naopak, dokázal, že u nej dochádza k poškodeniam v takom rozsahu, že by vývoj života na Zemi ani nemal byť možný. To ho nakoniec doviedlo k objavu molekulárneho mechanizmu zvaného bázová excízna oprava, ktorý neustále zabraňuje rozpadu DNA.
Sancar zas opísal mechanizmus nukleotidovej excíznej opravy, pomocou ktorej bunky odstraňujú poškodenia DNA spôsobené ultrafialovým žiarením. Modrich ukázal, ako bunky opravujú chyby, ku ktorým dochádza, keď sa počas bunkového delenia replikuje DNA. Tento mechanizmus sa nazýva oprava chybne spárovaných báz a tisícnásobne znižuje frekvenciu výskytu chýb pri replikácii DNA.
Informácie pochádzajú z webstránky www.nobelprize.org.
Nobelovu cenu za fyziku dostal objav oscilácie neutrín
Bojovníci proti parazitom získali Nobelovu cenu
Lindahl začiatkom 70. rokov minulého storočia vyvrátil dovtedajšie predpoklady, že DNA je veľmi stabilnou molekulou. Naopak, dokázal, že u nej dochádza k poškodeniam v takom rozsahu, že by vývoj života na Zemi ani nemal byť možný. To ho nakoniec doviedlo k objavu molekulárneho mechanizmu zvaného bázová excízna oprava, ktorý neustále zabraňuje rozpadu DNA.
Sancar zas opísal mechanizmus nukleotidovej excíznej opravy, pomocou ktorej bunky odstraňujú poškodenia DNA spôsobené ultrafialovým žiarením. Modrich ukázal, ako bunky opravujú chyby, ku ktorým dochádza, keď sa počas bunkového delenia replikuje DNA. Tento mechanizmus sa nazýva oprava chybne spárovaných báz a tisícnásobne znižuje frekvenciu výskytu chýb pri replikácii DNA.
Informácie pochádzajú z webstránky www.nobelprize.org.
Zdroj: WebNoviny.sk
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Európou sa šíri nebezpečný vírus, liek neexistuje
21:06 30.11.2024Veda
WHO vyzýva na očkovanie, vírus potvrdili už v troch európskych krajinách.
Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní
20:03 17.11.2024Veda
Vedci prekvapili novými zisteniami o účinku vysádzania stromov v Arktíde.
Vedci prekvapili: Toto sa deje ženám, keď každý deň jedia vajcia
7:01 17.11.2024Veda
Odborníci dospeli k zaujímavým výsledkom.
Táto zložka vo víne môže pomáhať pri prevencii rakoviny hrubého čreva
20:01 16.11.2024Veda
Látka nájdená vo víne by mohla pomôcť predchádzať fatálnym ochoreniam.
Toto je maximálny vek, ktorého sa môžete dožiť
7:24 04.11.2024Veda
Na základe výskumu sa zistilo, akého maximálneho veku sa človek môže skutočne dožiť.
Vosveteit.sk
