Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová nedostala cenu mieru

Nemeckej spolkovej kancelárke Angele Merkelovej nakoniec nebola udelená Nobelova cena za mier. Nobelovu cenu za mier za rok 2015 získal tuniský Kvarter národného dialógu. Cenu dostal za príspevok k budovaniu demokracie v Tunisku po Jasmínovej revolúcii v roku 2011. V Nórsku to v piatok oznámila Nobelova komisia.

Merkelovej meno sa medzi kandidátmi na prestížne ocenenie ocitlo vďaka návrhu členov frakcie CDU/CSU. Riaditeľ inštitútu Prio v Oslo Kristian Berg Harpviken pre agentúru DPA uviedol, že nemecká kancelárka preukázala v kritickom období morálne líderské kvality.

Tak v ukrajinskej kríze, ako aj v problematike utečencov prevzala kancelárka zodpovednosť, čo u mnohých vyvolalo prekvapenie. Kristian Berg Harpviken dodal, že kancelárka Merkelová sa neskrýva pred konkrétnymi a náročnými diskusiami.

Zaujímavosti o Nobelovej cene za mier a jej doterajších laureátoch

Nobelove ceny prvýkrát udelili v roku 1901. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa neudeľuje vo švédskom Štokholme, ale v nórskom Osle. Počas života Alfreda Nobela, zakladateľa nadácie udeľujúcej ceny, boli Švédsko a Nórsko spojené pod jedným panovníkom. Nórsko sa stalo samostatným kráľovstvom v roku 1905.

- Laureáta Nobelovej ceny v roku 2008 vybrali zo 197 nominovaných, čo je o 16 viac ako v roku 2007. V roku 2005 bolo nominovaných ešte viac - 199.

- Keď si v roku 1979 prišla Matka Tereza prevziať cenu, odmietla sa zúčastniť na tradičnom slávnostnom bankete v Osle, pretože peniaze vynaložené naň by podľa nej bolo lepšie minúť na chudobných. Banket následne zrušili.

- Najúspešnejším z laureátov je Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý získal cenu v rokoch 1917, 1944 a 1963. Jedným z prvých ocenených bol v roku 1901 aj zakladateľ Červeného kríža, švajčiarsky spisovateľ Henri Dunant.

- Podľa historikov a predstaviteľov Nobelovej komisie je skutočnosť, že cenu nikdy neudelili indickému politikovi Mahátmovi Gándhímu, priekopníkovi nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorý inšpiroval milióny ľudí na celom svete, najväčšia škoda v histórii udeľovania ceny.

- Demonštranti hádzali snehové gule v Osle do veľvyslanca USA, keď v roku 1973 prišiel prevziať cenu v mene amerického ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname. Severovietnamský líder Le Duc Tho svoju časť ceny odmietol. Išlo o najväčšiu kontroverziu v dejinách ceny.

- Medzi nominovaných na toto ocenenie v minulosti patrili aj nacistický diktátor Adolf Hitler a sovietsky krutovládca Josif Stalin.

- Hitler zakázal Nemcom prijímať Nobelove ceny po tom, čo cenu za rok 1935 dostal pacifista a protinacisticky orientovaný novinár Carl von Ossietzky. Jeho rozhodnutie zabránilo trom nemeckým vedcom koncom 30. rokov 20. storočia prevziať si ceny za chémiu a medicínu.

- Aktivistka za ľudské práva Širin Ebadiová v novembri 2009 informovala, že iránsky súd zmrazil jej bankové účty a pozastavil vyplácanie dôchodkových dávok pre ňu a jej manžela. Úrady na základe nariadenia súdu zhabali aj obsah bankového priečinka Ebadiovej, v ktorom mala aj medailu a diplom spojené s udelením Nobelovej ceny. Udalosť rozpútala diplomatický spor medzi Teheránom a Oslom. Iránske úrady jej napokon o mesiac ocenenie vrátili. Išlo o vôbec prvý prípad, keď nejaký štát "zhabal" Nobelovu cenu za mier.

- Izraelský jadrový technik Mordechaj Vanunu, ktorý v 80. rokoch svetu odhalil tajný jadrový program židovského štátu, požiadal 24. februára 2010 Nobelov výbor, aby ho vyškrtol zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu mieru. Vanunu si neželal cenu, ktorej držiteľom je aj izraelský prezident Šimon Peres. Vanunu označil Peresa, ktorý získal cenu v roku 1994 ako vtedajší minister zahraničných vecí, za otca tajného jadrového programu Izraela.

- Nobelova cena za mier bola v 2011 ocenením úspechov žien v hnutiach za demokraciu v Afrike a v arabskom svete. Získali ju libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová "za ich nenásilný boj za bezpečnosť žien a za práva žien na úplnú účasť na budovaní mieru".