Rusíni a zaniknúť? Neverte tomu, tvrdí maliar Andrej Smolák

Rozumejú vám Slováci, ak hovoríte po rusínsky?
Žeby mi Slováci nerozumeli? To sa mi ešte nestalo. Najviac priateľov mám Slovákov – toľko, že nestíham chodiť na ich oslavy narodenín, svadby ich detí či na zabíjačky. Mnohých som naučil aj spievať po rusínsky, dokonca som im písal texty našich piesní aj recepty mojej mamy. Jasné, že hlavne na pirohy. A moji priatelia podľa mňa premenovali aj recept "plnený kapustný list" na naše "holubky".

Ako chápete situáciu, ak je niekto Rusín, pohybuje sa v rusínskom prostredí, ale po rusínsky nehovorí?
Poznám aj takých. Dokonca aj z blízkeho prostredia. Nechápem ich. Ani sa k nim nebudem vyjadrovať. Vážim si napríklad Maďarov. Tí okamžite medzi sebou hovoria po maďarsky, aj keď nie vždy sa to hodí. Je to iný jazyk. Ten "náš" je predsa len slovanský a zrozumiteľný.
Žiaľ, je nás takých ešte veľa. Aj pri ostatnom sčítaní obyvateľstva si ešte v mnohých stopercentne rusínskych dedinách ľudia napísali slovenskú národnosť. Nečudujem sa, aj moja mama mala v občianskom preukaze celý život uvedenú národnosť slovenskú, lebo rusínsku mať nemohla.

Spomínate mamu – vaša rodina bola čisto rusínska. Ako ste vnímali vstup na základnú školu, kde sa učilo v inom jazyku, než bola vaša materčina?
Na šťastie som bol v tretej triede ZDŠ, keď nám do školy zaviedli vyučovací jazyk slovenský, pričom predtým sme mali ukrajinský. Všetky predmety, zemepis aj matematiku či chémiu, nás učili po ukrajinsky. Slovenčinu sme mali iba dve hodiny v týždni. Chlapci, ktorí skončili školu v Starine a prišli na učilište do Sniny, po slovensky nevedeli. Neovládali pravopis a nevedia ho doteraz. Vyučovaniu nerozumeli.

Nerozumeli napríklad čomu?
Na matematike nás učili, čo sú to zlomky. Po ukrajinsky sú to "droby". Žiadny Rusnák to nemohol pochopiť.
Mnohí ľudia na Slovensku už nevedia, prečo sa na školách v našich dedinách vtedy bežne učilo po ukrajinsky. V tom čase to bolo trochu pomýlené. Naša rusínska národnosť, ani rusínsky jazyk neboli povolené, naopak, povolené bolo len vyučovanie v ukrajinčine a národnosť ukrajinská. Pamätám si, ako sa kvôli tomu strhla v dedine takmer revolúcia. Aj moja mama vtedy brala vidle či hrable a išla manifestovať za slovenské školy. Chvalabohu, podarilo sa im to. Avšak rusínska národnosť prišla až oveľa neskôr – po "nežnej" revolúcii.

Ako je to vo vašej rodine, hovoríte s príbuznými po rusínsky? Keďže máte syna, núka sa aj otázka, či aj s ním hovoríte bežne po rusínsky.
Medzi svojimi v Snine aj na všetkých rusínskych dedinách, kde mám školu, hovorím jednoznačne po rusínsky. Aj s mamou a ňaňkom som hovoril iba po rusínsky. Syn má mamu z Detvy, narodil sa na Orave, ale slobodne hovorí po rusínsky. Dokonca až tak akosi vznešene. Často do slovenského textu v rozhovore so Slovákmi vloží rusínske slová. Má to asi po mne. Aj ja to často aplikujem.

Vlastníte galériu v Bratislave aj v Snine. Rozpráva sa tam na vernisážach či iných podujatiach po rusínsky? Vystupujete aj vy verejne v rusínskom jazyku?
Áno, často. Pri otváraní výstav alebo počas Výtvarného festivalu v Snine vždy hovorím aj po rusínsky. V Bratislave na vernisážach síce menej, ale ak sa objaví takpovediac "naš čolovik", bez zaváhania hovoríme naším materinským jazykom. Všetci o mne dobre vedia, že som Rusín. Aj keď učím detí v triedach mojej školy, alebo aj na kurzoch kreslenia a maľovania v Bratislave, uplatňujem svoj talent používať rusínske výrazy a všetkým frekventantom kurzov sa to veľmi páči. Dokonca si vyžadujú, aby som niečo povedal po rusínsky. Nemám s tým žiadne problémy.

Rusínski rodičia dnes často uprednostnia pre svoje deti slovenskú školu pred rusínskou, vysvetľujú to často tým, že deti majú zvládnuť hlavne slovenčinu a svetové jazyky, aby sa uplatnili. Idú títo rodičia proti sebe?
Nie, nejdú. Robia to isté, čo moja mama pred 50 rokmi. Oni však majú možnosť výberu. Sme Rusíni, ale myslím si, že sme povinní vedieť po slovensky. Aj hovoriť, aj písať. Je to vizitka každého z nás. Tvoríme súčasť slovenského národa, aj preto nás Slováci majú radi a považujú nás za svojich. Rusínske školy nie sú nevyhnutné, treba však vedieť, čo treba učiť. Tradície, kultúru, obyčaje, piesne, zvyky, osobnosti národných buditeľov, hovorový jazyk... No nesmieme sa prestať učiť slovenčinu. My sme ju mali iba dve hodiny v týždni, a potom naopak – slovenské vyučovanie všetkých predmetov a len dve hodiny v týždni ukrajinčina. Veľa rusínskych detí rusínskych rodičov, ktorí so svojimi deťmi v Snine hovorili po slovensky, som naučil hovoriť po rusínsky. Verte mi, tie decká sa tomu tešia. V mojom prostredí sa prestali "hanbiť" hovoriť po rusínsky.

Rusínsky jazyk, podľa štatistických prepočtov klesajúceho počt mladých, ktorí ním hovoria, zanikne do 30 – 50 rokov. V čom by ste videli záchranu?
Neverte tomu. Pred 30 rokmi povedal slovenský vedec, že Maďari vymierajú, lebo sa rozširujú len asimiláciou so Slovenkami. Ruský vedec povedal, že ruský národ do 300 rokov zanikne, počúval som o tom na stanici ruského rádia. Ani Rusíni nevyhynú. Sú tu v Európe od čias Tarasa Buľbu a zrejme boli aj pred ním. Nemám obavy, že rusínsky národ do 30 až 50 rokov vyhynie. Pokiaľ "buduť existovaty našy spivanky, národ nevyhyne".

Zhovárala sa Táňa Rundesová

www.cemerica.sk

Vizitka
Andrej Smolák pochádza z obce Starina. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (výtvarnú výchovu a ruský jazyk) a mimoriadne štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Je autorom vyše 6 000 obrazov, mal vyše 60 výstav u nás, v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Česku, Nemecku, Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine. Od roku 2004 vedie pod svojím menom galériu v Snine a Bratislave. Inicioval okrem iného Medzinárodný výtvarný festival v Snine, ktorý sa koná od roku 1994. Založil viacero nadácií. V roku 2004 zriadil súkromnú základnú umeleckú školu v Snine. Je autorom mnohých projektov podporujúcich rusínsku kultúru, výtvarné umenie a občiansku spoločnosť.