Recept pre lepší zárobok? Prax.

Je prax dôležitejšia ako dosiahnuté vzdelanie? Absolventi stredných odborných škôl môžu byť so svojim rozhodnutím študovať spokojní. Takmer v polovici podnikov sa na ich nedostatok praxe nehľadí. Aspoň čo sa týka platového ohodnotenia. V týchto podnikoch sú zrejme mzdy nastavené na konkrétnu pracovnú pozíciu, nie na dĺžku praxe uchádzača o ňu. Ďalšou príčinou môže byť nedostatok záujemcov o niektoré konkrétne pracovné pozície.

"Prieskum prekvapujúco ukázal, že celoslovensky a naprieč sektormi až 43 percent firiem neberie pri stanovení nástupnej mzdy do úvahy dĺžku praxe uchádzača," hovorí Václav Hřích z agentúry AKO. "Najnižší rozdiel medzi čerstvým absolventom SOŠ a iným uchádzačom s praxou o tú istú pracovnú pozíciu je v potravinárstve, zdravotníctve a gastronomických službách. Prax naopak zaváži skôr v doprave a logistike, strojárstve a elektrotechnike."

Tretina podnikov ale oceňuje napríklad trojročnú prax v porovnaní s čerstvým absolventom bez skúseností vyššou mzdou o 5 až 20 percent, v približne štvrtine podnikov ide dokonca o rozdiel až o plus 50%.

S pribúdajúcimi skúsenosťami si však výrazne polepšujú aj samotní absolventi. Kým mediánová brutto mzda čerstvo po skončení SOŠ je na Slovensku v hrubom 500 eur, po roku už ide o 620 eur a po piatich rokoch dokonca o 750 eur.

Rozdiely sú samozrejme medzi jednotlivými profesiami. Podľa vyjadrení personalistov sa celoslovensky najlepšie darí čerstvo vyštudovaným lakovačom a natieračom, ktorých mediánová mzda dosahuje 950 eur brutto. Ak absolvent SOŠ zostane na zhodnej pracovnej pozícii rok, najviac sa to platovo prejaví u operátorov stavebných strojov s mediánovým brutto platom 1300 eur. Päť rokov bez zmeny pozície napríklad pre stavebného a prevádzkového elektrikára zase znamená, že v hrubom mesačne zarobí 1800 eur.

Porovnanie mzdy čerstvého absolventa (červené) s mzdou po 5tich rokoch praxe (zelená)

Finančne najzaujímavejším regiónom Slovenska je bez prekvapenia Bratislava, na opačnom konci je východné Slovensko. Rozdiely však nie sú výrazné. Východoslováci si však s pribúdajúcou praxou polepšia najviac. Naopak, najpomalšie rastie mzda absolventom SOŠ na strednom Slovensku. Príčinou je zrejme aj odlišná štruktúra priemyslu v jednotlivých regiónoch, s čím súvisí výskyt odlišných pracovných pozícií, ktoré sú aj odlišne finančne ohodnocované.

Zamestnávatelia prezradili aj koľko trvá zaškolovanie nových zamestnancov – čerstvých absolventov Stredných odborných škôl. Ide o čas, ktorý strávia vo firme neefektívne.


S tým súvisia aj náklady na zaškolenie jedného čerstvého absolventa, ktoré musí zamestnávateľ znášať.

Prieskum bol realizovaný v rámci Švajčiarsko-slovenského projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce, ktorý je financovaný Švajčiarským finančným mechanizmom. Jeho cieľom je pomôcť strednému odbornému školstvu, aby pripravovalo žiakov na prax prostredníctvom duálneho systému vzdelávania. Absolventi tak budú mať za sebou prvé skúsenosti s praxou už keď ukončia štúdium.