Halloween má pôvod v kultúre Keltov, vraví etnologička

Sviatok Halloween, ktorý dnes svet oslavuje, má pôvod v kultúre Keltov. Večer 31. októbra Kelti slávili sviatok Samhain, ktorým sa začínala zima. Agentúru SITA o tom informovala etnologička a historička Katarína Nádaská. Samhain bol podľa jej slov sviatok, ktorým sa ďakovalo za úrodu, veštilo sa, aká bude zima. Kelti komunikovali s mŕtvymi, prinášali dary božstvám i zosnulým predkom. "Verili, že počas tejto noci sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých a treba ich obdarovať," doplnila. Práve preto na kopcoch pálili ohne, aby mŕtvi vedeli, kam sa majú vrátiť, no oheň a jeho očistná sila zároveň chránili živých pred zlými démonmi a duchmi. Ako ďalej etnologička uviedla, v túto noc sa taktiež rozprávali príbehy o mŕtvych, ktoré však museli mať len pozitívny obsah, inak by si mŕtvi duchovia vzali živých do záhrobia.

Na Slovensku patrí Halloween medzi relatívne nové sviatky, ktoré sa u nás objavili intenzívnejšie po roku 2000, pripomenula Nádaská. Je to sviatok, ktorý je na jednej strane odmietaný a nežiaduci, no na strane druhej, a to najmä u mladých ľudí, sa postupne udomácňuje aj u nás. Slávi sa v celej Európe, Severnej Amerike, Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku či na Srí Lanke. "Halloween je považovaný za prejav globalizácie, aj keď etnologické výskumy v rámci Európy ukazujú, že v každej európskej krajine nadobúda tento sviatok svoje špecifické črty," vysvetlila.

Postupne sa po prijatí kresťanstva začal sláviť Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. V stredovekom Anglicku sa Sviatok všetkých svätých označoval ako All Hallows, paralelne sa udržiavali aj ľudové zvyky, All Hallows´Eve, v predvečer dňa všetkých svätých. Ako ďalej Nádaská vysvetľuje, prisťahovalci z Anglicka do USA sem priniesli aj domáce ľudové zvyky, čiže ľudové slávenie Halloweenu aj slávenie cirkevného Sviatku všetkých svätých. "Postupom času sa do Halloweenu dostávali nadprirodzené bytosti vyvolávajúce strach, rôzne strašidelné povery a rozprávania, a sviatok sa sekularizoval, zvyky sa modifikovali, takže v 19. storočí v USA chodili deti spievať halloweenskú koledu, halloweenskou výzdobou zdobili domy i verejné priestranstvá," dodala etnologička s tým, že koledovanie detí po domoch pretrvalo dodnes.

Po roku 1989 sa postupne Halloween začal sláviť aj na Slovensku. Na vidieku vychádzajú ľudia skôr z tradícií neskorej jesene a robia tzv. svetlonosov. Ide o vydlabané tekvice, do ktorej sa dáva sviečka. Vydlabávanie tekvíc bolo spojené tiež s rozprávaním strašidelných príbehov. Dnes sú na vidieku aktivity slovenského Halloweenu spojené so súťažami zručnosti vo vyrezávaní tekvíc, ich zdobení a podobne, priblížila Katarína Nádaská. "Časť obyvateľov Slovenska, a to najmä staršia generácia, Halloween striktne odmieta ako pohanský, čarodejnícky a americký sviatok, časť obyvateľov rozvíja sviatky Svetlonosov a Halloweenu na slovenský spôsob a časť, najmä teenageri, prijíma komerčnú podobu amerického Halloweenu, a teda párty, strašidelné masky či zábavu," uzavrela pre agentúru SITA etnologička a historička.