Dokument Kauza Cervanová prichádza do kín

Odhaľuje, akými tajomstvami, politickými hrami a propagandou je opradený dodnes neuzatvorený prípad vraždy 20-ročnej študentky medicíny Ľudmily Cervanovej, ktorá sa stala v roku 1976.

Režisér Robert Kirchhoff strávil osem rokov skúmaním šokujúceho zákulisia prípadu, odhaľoval hry komunistických tajných služieb a politických elít, študoval tisíce strán policajných záznamov a súdnych spisov, vyhľadával zahladené stopy i svedkov, ktorých súdy označili za neexistujúce osoby, klopal na dvere prokurátorom či vyšetrovateľom, s kamerou pozoroval výpovede odsúdených na detektore lži aj ich zničené životné osudy.

Diváci vďaka tomu nazrú do temných hlbín tejto medializovanej kauzy, ktorú pozná celé Slovensko. Dozvedia sa, kto sú muži odsúdení za Cervanovej vraždu, prečo ich označili za vrahov, aké proti nim existujú dôkazy a kto rozhodol o ich osude. Kirchhoff svojím dielom tiež nastolil otázku, ako je možné, že tí, ktorí už všetko stratili, stále bojujú o svoju nevinu a tí, ktorí by mali byť presvedčení o ich vine, odmietajú vypovedať.

"Tento film nemá byť pátraním po vrahoch ani dokazovaním neviny. Videl som strach, počúval som klamstvá aj vyhrážky, najrôznejšie verzie prípadu. Začal som si uvedomovať, koľkým ľuďom táto kauza zmenila život. Tento nekonečný a tajomný prípad je v istom zmysle príbehom našej krajiny a ukazuje, aký je stav justície na Slovensku - od čias komunizmu až podnes,“ vyhlásil.

Ľudmilu Cervanovú, dcéru plukovníka Cervana, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých utajených misiách v arabských krajinách, uniesli 9. júla 1976. Prípadu sa chopila polícia, pričom sa do neho osobne zainteresoval aj prezident Gustáv Husák. Po piatich rokoch vyšetrovania, v roku 1981, socialistické súdy odsúdili skupinu siedmich mladých mužov spolu na 108 rokov. Trom dokonca hrozili tresty smrti, ktorým unikli len o vlások.

V najťažších väzniciach Československa si každý z nich odsedel dlhé roky. Vyšetrovaní aj obvinení sa pritom sťažovali na psychické aj fyzické násilie a nátlak pri vypočúvaní, pričom mali pocit, že cieľom je vyšetriť prípad za každú cenu. Viacerí neskôr uviedli, že svedectvá podali z donútenia.

"Tento proces sa zďaleka netýka len siedmich osôb, ktoré sú komunistickým i demokratickým štátom už roky perzekvované. Týka sa ich rodičov, manželiek, detí. Týka sa ich blízkeho a vzdialeného príbuzenstva. Týka sa každého slušného človeka, ktorému nie sú osudy iných ľahostajné. Ak som mohol byť zlikvidovaný ja, mohol byť zlikvidovaný ktokoľvek,“ povedal vo filme jeden z odsúdených, Pavel Beďač.

Nežná revolúcia v roku 1989 priniesla šancu na nový proces. Po súdnych prieťahoch až v roku 2004 obžalovaných napriek novým dôkazom spochybňujúcim ich vinu opäť odsúdili. Títo muži síce súboj so slovenskou justíciou prehrali, no stále bojujú o svoje očistenie. Čakajú na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva - poslednej inštancie, ktorá môže rozhodnúť, či zomrú ako vrahovia. Tvrdia totiž, že boli zapletení do politicko-súdnej konšpirácie komunistického režimu. Svoju nevinu boli ochotní dokázať aj skúškou na detektore lži, ktorú vykonali špičkoví americkí odborníci Patrick Coffey a Robert Lee. Výsledok testu ukázal, že hovoria pravdu.

"Zapamätajte si: Pravda je jednoduchá. To lži sú zložité... Týchto pánov som sa pýtal, či spôsobili akékoľvek zranenie, ktoré viedlo k smrti Ľudmily Cervanovej. Prešli týmto testom. Každý z nich samostatne. Nemôžete znásilniť niekoho, koho ste nikdy nestretli," zhrnul Coffey.

Samotný Kirchhoff, ktorému podľa jeho slov ide o univerzálny obraz "zločinu a trestu", je po ôsmich rokoch práce na snímke presvedčený o nevine odsúdených mužov, aj keď si nedovolí vyhlásiť, čo je pravda a čo je lož. "Bol by som veľmi rád, keby tento film niečo zmenil, aj keď neverím, že film dnes môže niečo zmeniť," vyjadril sa. Myslí si, že ak skupinku mužov odsúdili neprávom, došlo k obrovskej tragédii. "Nielen osobnej, ale spoločenskej," uzavrel.