V autobuse v Tunise sa odpálil samovražedný atentátnik

Bombu v autobuse vezúcom príslušníkov tuniskej prezidentskej stráže odpálil v utorok v metropole Tunis samovražedný atentátnik. Podľa agentúry Reuters to v stredu oznámili predstavitelia tuniskej bezpečnosti. K zodpovednosti za útok sa prihlásil Islamský štát.

Pri útoku bolo použitých desať kilogramov vojenských výbušnín, ktoré mal útočník na chrbte v batohu alebo pripevnené na opasku. Odpálil sa v okamihu, keď nastupoval do autobusu s príslušníkmi prezidentskej stráže, ktorých mal odviezť do služby v prezidentskom paláci. Ministerstvo oznámilo, že našli aj 13. telo, o ktorom sa domnievajú, že patrí páchateľovi útoku. Vzhľadom na poškodenie telesných pozostatkov následkom výbuchu nie je možná ich identifikácia na základe odtlačkov prstov, uviedla agentúra AP. Bude preto potrebné počkať na výsledky prebiehajúcej analýzy DNA. K zodpovednosti za útok v centre Tunisu sa zatiaľ nikto neprihlásil.

Utorňajší atentát na hlavnom bulvári tuniskej metropoly ukázal, ako môžu islamskí militanti Tunisku ublížiť. V júli zaútočili streľbou v hoteli na pláži v letovisku Súsa (Sousse) a predtým v marci v múzeu Bárdú (Bardo) v Tunise, pričom k obom útokom sa prihlásil Islamský štát.

Tunisko, ktoré bolo donedávna považované za vzor prechodu na demokraciu po zvrhnutí autokratického vládcu v roku 2011, sa čoraz častejšie stáva cieľom militantov. Tuniský premiér Habíb Síd po mimoriadnej schôdzke bezpečnostného kabinetu novinárom povedal, že "je to vývoj v správaní sa teroristov. Tento raz zaútočili na symbol štátu v samom srdci hlavného mesta". Utorňajší bombový útok na autobus bol prvým samovražedným útokom v metropole. V októbri 2013 sa vyhodil do vzduchu samovražedný atentátnik na pláži v Súse a predtým zaútočil samovražedný atentátnik al-Káidy v synagóge na ostrove Džerba, kde zabil 21 ľudí.

V uliciach Tunisu dnes hliadkovali vojaci i ozbrojená polícia. Zriadili tam kontrolné body, na ktorých prehľadávali vozidlá i chodcov. Do budovy medzinárodného letiska bezpečnostné sily vpúšťali iba cestujúcich. Tunisko patrí medzi sekulárne krajiny arabského sveta a od tzv. arabskej jari v roku 2011 sa v porovnaní so susednou Líbyou či Egyptom tešilo relatívnej stabilite. Má novú ústavu, uskutočnilo slobodné voľby a kompromisná politika, na ktorej sa dohodli sekulárne a islamistické strany, umožnila krajine dosiahnuť pokrok.

Pre Tunisko, ktorého ekonomika je silno závislá na cestovnom ruchu, je boj s islamskými militantmi veľkou výzvou. V Iraku, Sýrii a susednej Líbyi bojuje v radoch Islamského štátu a ďalších militantných skupín vyše 3000 Tunisanov. Páchatelia útokov v Súse a múzeu Bárdú absolvovali výcvik v džihádistických táboroch v Líbyi. Tuniská vláda začala na hraniciach s Líbyou v snahe zabrániť militantom vo vstupe do krajiny stavať bezpečnostný múr.

Tunisko sa rozhodlo uzavrieť na 15 dní svoje hranice s Líbyou a posilniť bezpečnostné sily o ďalších 6000 príslušníkov. Tuniské úrady okrem toho sprísnia dohľad nad vlastnými občanmi, ktorí sa vrátili zo Sýrie a ďalších krajín postihnutých vojnovými konfliktami. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na tuniskú prezidentskú kanceláriu.

Tuniský prezident Bádží Káid Sabsí už v utorok večer vyhlásil 30-dňový výnimočný stav a zaviedol zákaz nočného vychádzania v oblasti hlavného mesta Tunis.