Helioterapia: Liečba slnečným svetlom

Debata o tom, či je pre nás slnečné svetlo dobré alebo zlé, a koľko ho potrebujeme, pokračuje. Rovnako pri iných otázkach zdravia, kľúčom je brať všetko s mierou. Slnečné svetlo má zásadný význam pre našu existenciu, môže liečiť mnohé choroby a bolo k tomu používané už po stáročia.

Stručná história helioterapie

Mnohí ľudia majú nedostatok vitamínu D, pretože žijú v domovoch a pracujú v kanceláriách bez slnka. V minulosti ľudia prijímali viac slnečného svetla a dokonca si ho vychutnávali. Časť dejín terapie slnkom opísal Dr John Fielder v jeho práci História helioterapie.

Čítajte: TOP potraviny s vysokým obsahom vitamínu D

Mnoho starovekých národov sa rado opaľovalo. Egypťania, Babylončania a Asýrčania mali slnečné záhrady a slnko považovali boha. Hippokrates grécky lekár známy ako otec medicíny odporúčal opaľovanie a mal svoje vlastné veľké solárium, uzavretý priestor pre opaľovanie. To platilo aj pre starých Rimanov, ktorých kúpele boli vybavené soláriami. Rímsky spisovateľ Plínius napísal, že "slnko je najlepší liek."

V 19. Storočí bolo slnečné žiarenie používané na liečbu tuberkulózy

Na začiatku 19. storočia vedci začali experimentovať so slnečným žiarením ako liekom. V roku 1857 Madame Duhamel z Francúzska vystavovala deti s tuberkulózou slnku, pretože to urýchlilo ich zotavenie.

Neskôr sa doktor Rollier vzdal sľubnej kariéry chirurga, presťahoval sa do hôr na švajčiarskom vidieku, aby ordinoval tam. Zistil, že ľudia tu boli zriedkakedy chorí. Snúbenica doktora Rolliera by zomrela, keby ju nepriviedol do alpskej oblasti. Pravidelná dávka slnka jej pomohla sa úplne zotaviť.

Čítajte: Slnečný vitamín D. Ako ho mať dostatok aj v zime?

Dr. Rollier si v ​​roku 1903 otvoril sanatórium, ktoré bolo v skutočnosti len veľmi veľké solárium s miestnosťami pre pacientov. Po prvej svetovej vojne sa v ňom liečilo na tuberkulózu 2,167 pacientov. 1746 z nich sa úplne zotavilo. Nevyliečili sa iba tí, ktorí boli v pokročilých štádiách choroby.

V roku 1895 doktor Niels Finsen ako prvý využil umelé UV žiarenie v liečbe pacientov s mimoriadne virulentnou formou TBC známou ako lupus vulgaris. Aj keď bola choroba považovaná za nevyliečiteľnú, 41 z každých 100 pacientov sa pod jeho starostlivosťou vyliečilo. Finsen za svoju prácu získal v roku 1903 Nobelovu cenu za medicínu.

Čítajte: Nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko vzniku demencie

Helioterapia sa ešte niekoľko rokov potom využívala na liečbu bakteriálnych infekcií. V roku 1928 však bol objavený penicilín a v roku 1939 bol objavený sulfanilamid, prišla éra antibiotík.

Ľudia naďalej milovali slnko a opaľovanie bolo populárne niekoľko desaťročí. Potom, ako sa začali hromadiť ďalšie dôkazy, že priveľa slnečného svetla súvisí s rakovinou kože, postoj voči slnku sa zmenil.