Nové spôsoby vo výučbe a využitie potenciálu detí

Na 8. ročníku konferencie, ktorú organizuje odborné nakladateľstvo RAABE Slovensko sa stretlo vyše 120 riaditeľov a zástupcov základných a stredných škôl. Okrem zaujímavých prednášok zahŕňajúcich legislatívne zmeny, duálne vzdelávanie a kariérne poradenstvo, či ochranu práv detí, si mohli účastníci vybrať aj inšpiratívne workshopy, kde si mohli osobne vymieňať svoje skúsenosti.

Viete čo je daltonský plán?
Viacero pedagógov sa v súčasnosti snaží do spôsobu výučby implementovať nové postupy. Skupina pedagógov zo ZŠ Senica sa účastníkom konferencie snažila počas workshopu ukázať, ako žiakov naučiť samostatnosti, spolupráci a zodpovednosti za svoju prácu prostredníctvom tzv. daltonského plánu. Ide o alternatívny prvok ku klasickému vyučovaniu, ktorý sa im osvedčil. Daltonský plán predstavuje akúsi zmenu prístupu a filozofie učiteľa takmer v rámci bežného vyučovania, ktorou pristupuje k organizácii hodiny, zadávaniu úloh, ale tiež rozširuje vyučovanie o nové aktivity, ktoré ho úplne netransformujú do novej podoby, skôr vylepšujú s cieľom naučiť žiakov nielen vedomosti, ale aj zručnosti, akými sú samostatná práca, organizácia času, komunikácia s ostatnými. Je to metóda, ktorú možno použiť v bežnej triede. Žiaci sú vedení k samostatnosti pri osvojovaní si vedomostí a plnení si každodenných povinností, na druhej strane k vzájomnej spolupráci a spoločnému učeniu sa. Na vyučovaní učitelia využívajú daltonský semafor, ktorý pracuje na princípe odloženej pozornosti. Núti deti aby boli aktívne a samostatne uvažovali. Presne ako klasický semafor má tri farby: červená – vtedy deti nesmú komunikovať s učiteľom, taktiež nemôžu kontaktovať spolužiakov, oranžová - spolužiaci si môžu vzájomne pomáhať, zelená – deti sa môžu baviť vzájomne a tiež požiadať učiteľa o pomoc a vysvetlenie. Podľa učiteľky zo ZŠ Senica Paedr. Žanety Pikartovej je mimoriadne dôležité pri tomto type výučby, že umožňuje deťom napredovať v rámci jedného ročníka rôznym tempom, prispôsobeným ich schopnostiam a žiadne z detí nemá pocit zlyhania. Zapojení sú všetci žiaci tak, aby každý zažil úspech, využíva sa pozitívna motivácia. Na základnej škole v Senici vyučujú Daltonským plánom už od roku 2006 a začínajú už v 1. ročníku. Žiaci sa týmto spôsobom učia predmety: slovenský jazyk, matematika, prírodoveda a vlastiveda.

Technické predmety atraktívnejšie
V súčasnosti sa takisto hovorí o potrebe rozšírenia vzdelávania, ale hlavne zatraktívnenia výučby technicky orientovaných predmetov, o ktoré deti nemajú veľký záujem. Konkrétne príklady ako využiť napríklad 3D tlačiareň už na základnej škole predstavili Mgr. Jan Krotký, Ph.D. a Mgr. Petr Simbartl, Ph.D. z Pedagogickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni. Pomocou jednoduchého počítačového programu zvládnu za krátky čas aj menšie deti navrhnúť 3D model konkrétnych výrobkov a vytlačiť ich na 3D tlačiarni. Navrhnuté a vytlačené predmety môžu slúžiť na medziodborové využitie, napríklad jednoduché náradie na využitie pri pestovateľských prácach, pri plánovaní modelu musia deti použiť znalosti z matematiky, či fyziky. Ako príklad použili projekt Plzenské mosty, ktorý bol realizovaný na základnej škole v Plzni. Obsah učiva bol rozdelený do viacerých bodov: najprv žiaci získali teoretické informácie o používaných materiáloch, v rámci samostatnej práce si mali vyhľadať informácie týkajúce sa typov mostných konštrukcií, nasledoval návrh 3D modelu, ktorému predchádzala exkurzia ku konkrétnemu mostu, osvojenie si získaných poznatkov v teréne – prax, ďalej poznávanie rôznych vlastností materiálu – experiment a samotná stavba mostov – kreatívna tvorba a riešenie problému. V rámci workshopu prezentovali aj veľmi zaujímavé finančne nenáročné alternatívy. Namiesto 3D tlačiarne stačí pri konštrukcii mostov využiť len dva lacné materiály – papier a lepiacu pásku. Do výroby papierových trubičiek, ako aj celej mostnej konštrukcie sú zapájaní všetci žiaci. Alternatívou použitých materiálov môžu byť surové špagety, penové cukríky, drevené latky pri demonštrácii samonosných konštrukcií a podobne.

Komunikácia školy s rodičom
Nikto nepochybuje o tom, že postavenie učiteľa v spoločnosti sa za posledných 20 rokov zmenilo. Dnes sa rodičia detí chcú čoraz aktívnejšie zapájať do chodu školy, rozhodovať o tom, kto bude učiť, a dokonca aj čo a ako bude učiť. V niektorých rodinách chýba komunikácia a učiteľ v určitých prípadoch zastupuje aj úlohu rodiča. Vtedy môže byť komunikácia učiteľa s rodičom náročnejšia, najmä ak sa vyskytne v škole problém. Ani samotní rodičia častokrát nevedia ako postupovať pri riešení problémov svojho dieťaťa. Namiesto rozhovoru s triednym učiteľom, často idú priamo za riaditeľom školy. Tu by mali školy rodičom ukázať mapu kompetencií, aby bolo jasné, na koho sa obrátiť s daným problémom. Niektoré stretnutia s rodičmi sú pre učiteľov náročné. Podľa Mgr. Zuzany Vojtovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, by sa mal učiteľ v takýchto prípadoch v komunikácii s rodičmi držať osvedčených postupov: viesť rozhovor pozitívne, vyjadrovať fakty, nie dojmy, konkretizovať problém (nehovoriť všeobecne), pri viacerých problémoch určiť prioritný, nechať rodiča vyjadriť sa k problému, povzbudzovať rodiča, uznať jeho výchovu a snahu, hľadať spoločné riešenie, určiť kroky riešenia a určiť merateľné ciele. Na druhej strane rodičia niektorých problémových detí nemajú záujem spolupracovať so školou.
Prioritou pre rodiča aj školu by malo byť dieťa a zvládnutie jeho problémov. Toto sa dá dosiahnuť len spoločným hľadaním optimálneho riešenia. Komunikácia by mala prebiehať pravdivo, ale zároveň aj citlivo a ústretovo. Správanie detí v škole je totiž vždy spoločným problémom rodiča a učiteľa a motiváciou by malo byť jeho vyriešenie.