Čo by sa stalo s planétou, keby ľudia zmizli?

Niet pochýb, že ľudia počas svojej existencie mali a stále majú čoraz väčší dopad na to, ako vyzerá naša planéta. Ako by to ale prebiehalo, ak by sme jedného dňa skutočne zmizli?

Niekoľko hodín a dní

Nastal by veľký chaos. Elektrárne by postupne prestávali pracovať a dodávať elektrinu. Spolu s ňou prestane (okrem iného) fungovať aj väčšina ohrád a výbehov, kde udržujeme zvieratá. Takto by sa dostalo von asi 1,5 miliardy kráv, takmer miliarda ošípaných a viac ako 20 miliárd sliepok.

Keďže sú ale zvyknuté najmä na kŕmenie od ľudí, väčšina z nich by zomrela hladom alebo poslúžila ako potrava iným zvieratám. Napríklad našim domácim miláčikom, ktorí si teraz musia loviť vlastnú potravu. Z toho bude psov a mačiek (samostatne) zhruba po jednej miliarde.

Niekoľko týždňov

Zdomácnené zvieratá ale nie sú veľmi uspôsobené na život v divočine. Pravdepodobne väčšina zahynie pri stretnutí s divokými šelmami (napríklad vlkmi, kojotmi alebo divokými mačkami). Iné zvieratá, ktoré primárne žili vďaka nám, ako šváby alebo krysy, zažijú drastický pokles populácie. Ďalšie, napríklad vši, vyhynú úplne.

Mesiace a roky

Naše ulice a podzemné tunely, napríklad metro, budú bez kontroly a odčerpávania vody zatopené. Ešte než dostanú šancu rastliny obmotať sa okolo budov, ako to vidíme vo filmoch, niektoré z nich zhoria. Celodrevené domy a budovy nevydržia bez požiarnikov ani sto rokov. Na ich zničenie stačí obyčajný blesk alebo termity.

Čítajte: Prečo plačeme?

Ďalšie na rade sú kovové konštrukcie – napríklad mosty, autá a budovy. Oceľ totiž z veľkej časti tvorí železo, ktoré bez starostlivosti začína reagovať s kyslíkom v atmosfére. To spôsobí, že sa zo železa postupne stane hrdza.

Do niekoľkých storočí sa tiež obnoví populácia zvierat, ktoré sme ešte nedohnali k vyhynutiu. Tým, že sme ale rôzne druhy zvierat a rastlín presúvali po celej planéte, bude ich následné rozmiestnenie odlišné od toho pôvodného. V Austrálii sa napríklad môžu nachádzať ťavy. Je tiež možné, že zvieratá, ktorým sa podarí ujsť zo ZOO vytvoria nové stáda, čo môže viesť k výskytu levov v stredných častiach USA alebo hrochov v južnej časti.

Čo ostane naveky?

Existuje aj vec, ktorú po sebe ľudia zanechajú na Zemi naveky. Je ňou odpad. Chemické reakcie, ktoré udržujú plast alebo vulkanizovaný kaučuk dokopy, sú totiž imúnne voči väčšine zažívacích (alebo rozkladacích) enzýmov, ktoré využívajú baktérie na rozklad. Oproti kovom plasty nehrdzavejú ani nekorodujú.

Eventuálne po mnohých storočiach sa plasty ako-tak rozložia, ale nezmiznú úplne. Nánosom uhlíka a iných častíc, ktoré kedysi tvorili pneumatiky alebo plastové vrecká, pokryjú napríklad kamene a postupne sa stanú viacmenej súčasťou hornín.

Čítajte: Prečo by ste po konzumácii čili nikdy nemali piť vodu

Ďalšou trvanlivou vecou, ktorú tu zanecháme je elektromagnetická radiácia, ktorá pochádza z našich rádií, satelitov a mobilných telefónov.

Myslíte, že planéta by na tom bola bez nás lepšie alebo horšie?