Začína sa astronomická zima, dočkáme sa na Vianoce snehu?

Vianočné oteplenie je kladná teplotná odchýlka, ktorá už skoro pravidelne nastáva v tejto oblasti v období Vianoc. Inak to podľa Slovenského meteorologického ústavu (SHMÚ) nebude ani tento rok.

Podľa aktuálnych predpovedí počasia nás tento rok sneh na Štedrý deň na väčšine územia Slovenska neprekvapí. Meteorológovia zdôvodňujú vianočné oteplenie oceánskou situáciou, keď zosilnený prílev teplého morského vzduchu spôsobuje odmäk. O tomto oteplení sa podľa SHMÚ píše aj v ľudovej pranostike, ktorá hovorí - Na Adama a Evu čakaj oblevu.

Najnižšia teplota vzduchu na Štedrý deň od roku 1951 bola nameraná v Oravskej Lesnej v roku 1961, kde vtedy namerali mínus 33,7 stupňa Celzia. V Bratislave zaznamenali meteorológovia minimum v roku 1963 (-18,6 °C), v Košiciach to bolo v roku 1998 (-18,6 °C). Najvyššie teploty vzduchu od roku 1951 namerali v Piešťanoch v roku 1958 (14,5 °C), v Bratislave minulý rok (13,9 °C), v Košiciach v roku 1958 (13,4 °C). V Poprade bola maximálna teplota minulý rok na Štedrý deň 9,4 stupňa Celzia.

Snehová pokrývka sa 24. decembra v Bratislave naposledy vyskytla v roku 2012 (4 cm) a v Košiciach v roku 2013 (5 cm). Absolútne maximum snehovej pokrývky, ktorá dosiahla 98 cm, zaznamenali v Oravskej Lesnej v roku 1988. Bratislava zažila na Vianoce rekord v roku 1981, keď bolo v meste viac ako 30 cm snehu, maximum v Košiciach bolo o 10 rokov neskôr v roku 1991, keď meteorológovia namerali 24 cm snehu.

SHMÚ pripomína, že utorok je deň zimného slnovratu, čo znamená, že máme najkratší deň v roku a zároveň sa začína astronomická zima.