Kresťania slávia jeden z najväčších sviatkov roka

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turíciach najväčším cirkevným sviatkom, slávi dnes veľká časť kresťanov na Slovensku i vo svete.

Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Tam prišli kvôli sčítaniu ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a v jaskyni za mestom sa podľa tradície narodil Ježiš.

Kresťania sa v dnešný sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za pokoj a porozumenie vo svete. Vo viacerých katolíckych kostoloch sa dnes popoludní zvyknú konať jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.

Od 6. storočia je zvykom, že kňaz na sviatok Narodenia Pána celebruje tri sväté omše - polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú omšu. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v Gréckom chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.

Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov, čiže tentoraz 10. januára 2016 na sviatok Krstu Pána.

V Gréckokatolíckej cirkvi sa v dnešný sviatok slúži slávnostná svätá liturgia. Veriaci oslavujú skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote. Narodenie Ježiša oslavujú gréckokatolíci v kontexte celého plánu spásy, preto sa v bohoslužobných textoch popri narodení (vtelení) spomínajú aj Kristova smrť, vzkriesenie a vykúpenie ľudstva z hriechu.

Zvláštnosťou vianočného obdobia v gréckokatolíckej cirkvi je osobitný pozdrav, ktorým sa veriaci tejto cirkvi navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christós raždájetsja! Odpoveď: Slavite jeho! Znamená to Kristus sa rodí! Oslavujme ho!