SHMÚ: Klimatické zmeny sa zreteľne prejavujú aj na Slovensku

Klimatická zmena a globálne otepľovanie podmienené činnosťou človeka sa už zreteľne prejavujú aj na Slovensku. Tvrdí to klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

"Zmena klímy sa prejavuje narušením ročného režimu atmosférických zrážok a aj rastúcou tendenciou v hodnotách charakteristík teploty vzduchu," povedal. Dodal, že dôsledky klimatickej zmeny sa prejavujú aj v iných meteorologických charakteristikách ako vlhkosť, slnečný svit či oblačnosť.

Narušenie ročného režimu zrážok podľa Faška spôsobuje, že v lete sa môžu zrážky viac koncentrovať do búrkových lejakov s intenzívnym dažďom, ktoré môžu niekedy vyústiť do bleskových povodní. "Na druhej strane však môže často v lete panovať sucho," vyhlásil.

V zime môže byť problémom nedostatočná kumulácia snehovej pokrývky a následný nedostatok vlahy na jar, lebo chýba voda z topiaceho sa snehu. Ak je aj na jar málo zrážok, je podľa Faška sucho ešte vypuklejšie. "Toto má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné hospodárstvo a ďalšie sektory ekonomiky," konštatoval s tým, že riešením môže byť šľachtenie rastlinných druhov, ktoré sú odolnejšie v zmenených klimatických podmienkach.

Faško tvrdí, že klimatická zmena prostredníctvom vĺn horúčav vplýva aj na zdravotný stav obyvateľstva a prechodne môže ovplyvňovať aj úmrtnosť. Pozitívne dôsledky klimatickej zmeny sa prejavujú v turistickom priemysle v lete, no v zime môže byť situácia opačná, keďže nastávajú problémy s prevádzkovaním lyžiarskych stredísk.

Globálnym otepľovaním a klimatickou zmenou sa zaoberala nedávna konferencia OSN v Paríži. Vyše 200 krajín tam prijalo záväznú globálnu dohodu. Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia v porovnaní s pred-industriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.

Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie. Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Záväzky jednotlivých štátov, ktoré nie sú súčasťou dohody, majú byť každých päť rokov preverované a posilňované. "Závery prijaté v Paríži sú zatiaľ iba v teoretickej rovine a ich praktické napĺňanie má veľa, veľa úskalí," hovorí Faško.