Miroslav Kotov: Dôchodkové sporenie nie je izolovaný ostrov...

Globálne udalosti, ako bol napríklad Emisný škandál či svetové športové podujatia, mali na pohyby finančného trhu len sektorový či krátkodobý vplyv. Akcie zaznamenali pomerne silný rast v prvej štvrtine tohto roka. Ich rast sa spomalil kvôli obavám z vývoja v Číne, situáciu s akciovými trhmi zneistil aj dopad zvyšovania úrokových sadzieb v Amerike. Zvyšok roka bol volatilný.
Európska centrálna banka sa svojimi sadzbami dostala do záporných čísel. Dlhopisy sa úročia zápornými úrokovými sadzbami, už aj na Slovensku. V Amerike centrálna banka, naopak, ukončuje obdobie uvoľňovania a v decembri prvýkrát po niekoľkých rokoch zvýšila úrokové sadzby. Japonská centrálna banka pokračuje v podporovaní ekonomiky zvyšovaním nákupov štátnych dlhopisov kvôli dlhodobo nízkej inflácii.
Väčšina analytikov očakávala, že sa výnosy z dlhopisov v priebehu roka budú dvíhať. Tieto predpovede sa nenaplnili. Vďaka rétorike a krokom ECB úročenie dlhopisov nevzrástlo tak, ako sa očakávalo. Akciové trhy v ročnom porovnaní skončia v závislosti od jednotlivých regiónov pravdepodobne mierne pod nulou, alebo v kladných číslach. Miroslav Kotov, ako správca portfólia, odhaduje, že v tomto roku s veľkou pravdepodobnosťou oba fondy skončia opäť v kladných hodnotách.
Dianie na svetových finančných trhoch sa pozitívne odrazí aj na našich dôchodkových účtoch. „Ak sporitelia nepreskakovali z fondu do fondu, ale boli v jednom alebo mali svoje úspory rozložené stabilne medzi fondami, tým, že obidva fondy by mali na ročnom porovnaní vzrásť, s veľkou pravdepodobnosťou budú mať sporitelia na účtoch viac“ hovorí M. Kotov,manažér portfólia dôchodkových úspor, takmer pol milióna sporiteľov. „Väčšina našich sporiteľov a úspor je v garantovanom dlhopisovom fonde, kde je celý majetok investovaný v dlhopisoch. V prostredí dlhodobo nízkych úrokových sadzieb výnosy nemôžu byť vysoké,“ pokračuje Kotov.
Nízke úrokové sadzby vidieť aj v iných finančných produktoch, klesajú úroky z hypoték, na bežných účtoch v bankách sú nulové úroky. M. Kotov vysvetľuje: „Dôchodkové sporenie nie je izolovaný ostrov na finančných trhoch. Skôr či neskôr toto prostredie dobehne aj dôchodkové fondy. Je to obdobie, keď je nízka alebo záporná inflácia ale aj nízke nominálne výnosy. Aj napriek nim reálne zhodnotenie môže byť kladné.“
Predpovede pre akcie sú veľmi opatrné, ceny akcií sú momentálne pomerne vysoké, či už z hľadiska histórie alebo fundamentálnej ceny. Akciové ako aj ostatné negarantované fondy zažili v minulosti niekoľko pozitívnych rokov. V porovnaní s pokrízovými rokmi sú akcie o desiatky, niekde až o stovky percent vyššie ako boli. „Očakáva sa kladný hospodársky rast takmer všade vo svete, potenciál rastu akcií však väčšina analytikov vidí ako pomerne obmedzený, pretože ani ekonomiky ani akcie nemôžu prudko rásť do nekonečna,“ hovorí M. Kotov.
Súčasný komunikačný a faktografický tlak na presun dôchodkových úspor do akciových fondov sa odráža na správaní sa sporiteľov. „Počet sporiteľov, ktorí sú buď čiastočne, alebo celými svojimi úsporami v akciovom fonde, rastie. Trend záujmu o akciový fond kopíruje vývoj samotného fondu, ľudia sa teda asi rozhodujú na základe momentálnej výkonnosti fondu.“
Rozhodnutie sporiteľov o stratégií rozloženia úspor medzi akciový a dlhopisový fond by malo ovplyvňovať niekoľko základných faktorov. „Vek, postoj k riziku, výška uspor. Rozloženie, ktoré si sporiteľ zvolí, by mal držať dlhodobo alebo strednodobo, minimálne však 2 – 5 rokov, podľa veku. Preskakovanie z fondu do fondu je tou najhoršou možnou stratégiou. Dôchodkové sporenie je dlhodobé sporenie a zvolenú stratégiu je potrebné držať dlhodobo,“ opakuje M. Kotov.
Mladší sporiteľ, do 35 rokov by mal mať väčšinu úspor investovaných v rizikovejších, akciových fondoch. S pribúdajúcim vekom je potrebné znižovať riziko a presúvať svoje investície z akciových do dlhopisových fondov.
„V roku 2016 očakávame prostredie s ultranízkymi úrokovými sadzbami. V garantovanom fonde teda očakávame nízku výkonnosť,“ hovorí M. Kotov.
Odhadnúť vývoj akcií v jednotlivých regiónoch je veľmi náročné. V decembri 2015 Americká centrálna banka zdvihla po niekoľkých rokoch svoju úrokovú sadzbu z nuly na +0,25 % ročne a je otázne, aký dopad to bude mať na finančné trhy. Naopak Európska centrálna banka neuvažuje o zvyšovaní úrokových sadzieb. Po dlhom období sa dve z najväčších centrálnych bánk rozchádzajú vo svojich politikách. Preto sú očakávania na budúci rok rôznorodé.