Na Troch kráľov začínajú pravoslávni veriaci sláviť Vianoce

V stredu 6. januára zasadne väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku k štedrovečernému stolu, aby oslávili narodenie Isusa Christa. Pôjde o veriacich riadiacich sa podľa juliánskeho kalendára, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní. Na Slovensku je asi 200 pravoslávnych cirkevných obcí, z toho zhruba 150 slávi Vianoce podľa juliánskeho kalendára.

Prešovský arcibiskup a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav označil sviatok Christovho narodenia pre celý kresťanský svet za sviatok príchodu Božej lásky, ktorá so sebou prináša plno života. "Každý rok nám tento sviatok pripomína pravý zmysel ľudskej existencie na tomto svete – život naplnený láskou. Na prahu nového roka preto želám, aby tento rok aj s ohľadom na to, čo sa vo svete deje, bol rokom lásky," uviedol metropolita.

Štedrovečerná večera je vyvrcholením pôstneho obdobia

Ako pre agentúru SITA dodal tajomník Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milan Gerka, vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza prísny 40-dňový pôst. V predvianočnom období sa nekonajú cirkevné svadby ani žiadne zábavy. Najdôležitejšie je v tomto období venovať sa duchovnej príprave vrátane spovede.

Práve štedrovečerná večera je vyvrcholením pôstneho obdobia, ktoré sa končí o deň neskôr. "Pôst je duchovná príprava na sviatky, keď sa človek má po duchovnej aj telesnej stránke pripraviť tak, aby keď nastane okamih sviatku narodenia Isusa Christa, bol čo najsilnejší. V pravoslávnej duchovnosti preto zohráva veľmi veľkú úlohu, lebo bez neho by ani tento sviatok človek nevedel v takej intenzite prijímať," vysvetlil Gerka.

Slávnostná atmosféra sviatkov trvá až do Bohajavlenia - Zjavenia pána

Jedlá štedrovečernej večere sú pôstne, nemastné, bez mäsa, masla, mlieka a výrobkov z nich. Na stole nechýba med podávaný s chlebom, cesnak, jablká, sušené ovocie, bobaľky s makom, kapustnica bez mäsa, polievka s hubami, tzv mačanka a ryba.

Tradične sa varí niekoľko druhov prívarkov z fazule, šošovice aj polievka zo sliviek a pirohy. Podľa rusínskej tradície sa na stole má vystriedať deväť jedál. Ľudia si tiež stavajú stromčeky a koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa. Celý deň je v očakávaní večernej bohoslužby, Veľkého povečeria s litijou a utreňou spojeného so spievaním kolied.

O deň neskôr sa budú konať slávnostné liturgie oslavujúce Narodenie - Roždestvo Isusa Christa, na tretí deň je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a sviatočné dni sa zavŕšia v sobotu rannou bohoslužbou (utreňa) a večernou bohoslužbou (večerňa) apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Obrady sú dlhé, trvajú aj tri hodiny.

Slávnostná atmosféra sviatkov (Svjata) trvá až do Bohajavlenia – Zjavenia pána, ktoré si v tomto roku pravoslávni veriaci pripomenú v utorok 19. januára.