Ficova vláda slúži odborárskym bossom, tvrdí Ivan Štefanec

Ako upozornil v rozhovore pre agentúru SITA, zmenený Zákonník práce je dnes jedným z hlavných faktorov, pre ktorý prichádzajú naši ľudia o prácu.

„Okrem nás to tvrdia nielen aktívni ľudia, tvorcovia pracovných miest, ekonomickí odborníci, ale aj Národná banka Slovenska. Škodlivé zmeny v Zákonníku práce pomohli len odborárskym bossom a uškodili ľuďom, ktorí stratili prácu,“ povedal Ivan Štefanec.
SDKÚ-DS predložila návrh zmien

Nezamestnanosť na Slovensku podľa Štefanca medziročne výrazne narástla a je dnes štvrtá najvyššia v EÚ po Grécku, Španielsku a Portugalsku. „Dokonca aj Európska komisia vo svojej jarnej prognóze predpokladá výrazne vyššiu celoročnú mieru nezamestnanosti, ako očakáva vláda (14,5% vs. 13,9%). Je to výsledok ekonomických opatrení vlády, najmä podstatného zvýšenia daní, odvodov a poplatkov a zmien v Zákonníku práce,“ doplnil Štefanec.

SDKÚ-DS preto do parlamentu predložila návrh zmien Zákonníka práce tak, aby sa dostal do podoby spred zmien vlády jednej strany. „Aktívni občania majú nárok na lepšie príjmy namiesto financovania odborárskych funkcionárov. Ten, kto chce pracovať, by mal dostať šancu - aj pri opakovanej možnosti pracovného pomeru, či pri sezónnych či nárazových prácach,“ povedal s tým, že je dôležité, aby sa aktívnym a pracovitým nehádzali polená pod nohy, ale aby boli podporovaní.
Slovensko podľa Švejnu stráca konkurencieschopnosť

Ani vláda, ani odborári nevytvárajú nové pracovné miesta. Reálne, funkčné pracovné miesta môže vytvoriť len súkromný sektor. V diskusnej relácii Sobotné dialógy Rozhlasu a televízie Slovenska to dnes povedal podpredseda strany Most-Híd a poslanec parlamentu Ivan Švejna. Ako dodal, pokiaľ chce vláda podporiť vyššiu zamestnanosť, respektíve nižšiu nezamestnanosť, musí vytvoriť také podmienky pre podnikateľov, aby mali záujem naberať nových ľudí.

Minimálna mzda je podľa poslanca Švejnu skôr politický fenomén. Tvrdí, že skoro polovica krajín tento pojem nepozná a pritom má oveľa vyššiu priemernú mzdu, ako je na Slovensku.

Dodáva, že napríklad v prípade nekvalifikovaných pracovných síl môže rozhodovanie podnikateľských subjektov ovplyvňovať signál od vlády, že ak chcú takéhoto človeka prijať do zamestnania, musia to urobiť za vyššiu sumu. "Ten podnikateľ to neprijme," povedal Švejna.

Koncom júna by sa malo podpísať memorandum, kde by sa vláda zaviazala nezvyšovať ďalej dane a odvody.

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smer-SD) tvrdí, že tento dokument má vniesť do sektora stabilitu.

Podľa Švejnu by najlepšie bolo, ak by sa vláda rozhodla zaťaženie právnických osôb ešte znížiť. Ako poslanec dodal, Slovensko má jedno z najvyšších zaťažení v regióne, čím sa mu zhoršuje konkurencieschopnosť. Malatinský hovorí, že priestor k zníženiu firemných daní vidí, musia preň však vzniknúť podmienky.

Zatiaľ sa treba držať kritérií, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci znižovania rozpočtového deficitu. Švejna rozumie, že si treba "uťahovať opasky", robil by to však na iných miestach. Spomenul napríklad sociálny systém, ktorý je podľa neho zle nastavený - neadresný. "Na strane šetrenia je priestor, kde sa dajú nájsť peniaze namiesto zvyšovania daní a odvodov," povedal Švejna.