Na tretí raz uznali Černáka za vinného z vraždy Oláha

Až na tretí raz uznal Okresný súd v Banskej Bystrici vinu Mikuláša Černáka za vraždu Imricha Oláha v spolupáchateľstve. Prvostupňový senát tak rozhodol v intenciách verdiktu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyhovel odvolaniu prokuratúry a vrátil prípad prvostupňovému senátu na nové konanie. Okresný súd v Banskej Bystrici v danej veci Mikuláša Černáka dva razy oslobodil spod obžaloby, čo podľa prokuratúry i odvolacieho súdu bolo predčasné.

Rozsudok nie je právoplatný, prokurátorka sa odvolania vzdala a obhajkyňa sa vyjadrí v zákonnej lehote po porade s klientom, ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil. V septembri 2010 Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie Černáka a potvrdil doživotný trest za šesť vrážd. Trest si Černák odpykáva vo väzení s najvyšším stupňom stráženia v Ilave. Ďalší trest súd Černákovi neuložil vzhľadom na už uložené doživotie.

Odporúčame:

Najvyšší súd zamietol Kýblovu sťažnosť, zostáva vo väzbe

Oláha mal Černák usmrtiť v Banskej Bystrici v októbri 1997 s pomocou ďalších osôb. Motívom údajne bolo, že Oláh mal záujem na fyzickom odstránení Černáka, aby sa pomstil za smrť svojho kamaráta, bossa východoslovenského podsvetia Róberta Holuba. Podľa prokuratúry Černák s ďalšími ľuďmi zaškrtili obeť šnúrou z počítača a natiahli mu na hlavu igelitové vrecko. Telo odviezli za mesto k obci Hrochoť a zakopali.

Kostra sa našla 12. októbra 2005 a už 27. októbra Černáka a ďalších ľudí obvinili. Na skutku sa okrem Černáka zúčastnili viaceré osoby, niektoré sú už mŕtve. Spomedzi tých, ktorí stále žijú a v minulosti s Černákom spolupracovali, vypovedali proti nemu Miloš Kaštan a Slavomír Surový. Pri zavraždení mali byť prítomní dnes už nebohý Karol Kollárik z Košíc a Karol Mello z Prievidze, ktorý sa skrýva v zahraničí.

Prvostupňový súd oslobodil Černáka po prvý raz spod obžaloby v máji 2014. Na návrh prokuratúry odvolací súd vrátil prípad na doplnenie dokazovania. Ale ani v novom konaní v marci minulého roku sa vina Černáka podľa prvostupňového senátu nepreukázala a prokuratúra sa odvolala opätovne. Odvolací súd jej opäť vyhovel a prvostupňový senát akceptoval právny názor vyššieho súdu. Podľa obhajkyne Kataríny Pastorkovej je uznanie viny nesprávne.

Kritizovala i nezákonné rozhodnutie Krajského súdu o nemožnosti voľne hodnotiť dôkazy, čo je podľa nej v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a nálezom Ústavného súdu SR.