Vajcovody vypestované v laboratóriu

Nemeckým vedcom sa podaril prelomový objav. Tieto nové poznatky by mohli pomôcť odhaliť príčinu vzniku rakoviny.
Výskumní pracovníci v Nemecku boli schopní prvýkrát v histórii vypestovať v laboratóriu najvnútornejšiu vrstvu buniek vajcovodu. Nebudú ich však transplantovať ženám. Namiesto toho majú tieto bunky pomôcť vedcom prehĺbiť ich vedomosti o tom, ako choroby a infekcie vznikajú a následne sa rozširujú do iných častí ženského pohlavného ústrojenstva.
Vajcovody sú len asi 10 až 15 cm dlhé a spájajú vaječníky s maternicou. Bohužiaľ, sú náchylné na chronické bakteriálne infekcie, čo môže viesť k neplodnosti. Predpokladá sa, že infekcie môžu potenciálne vyvolať mutáciu buniek vo výstelke. Tieto transformované bunky potom môžu cestovať až a do vaječníkov, čo vedie v niektorých prípadoch k rozvoju rakoviny vaječníkov.
Ale vajcovody je samozrejme ťažké skúmať u živého človeka, čo znamená, že včasné odhalenie predrakovinových buniek a infekcií je veľmi zradné. Akýkoľvek výskum podmienok, ktoré vedú k vzniku týchto infekcií a rakoviny, má teda vysokú hodnotu. Zvyčajne je ťažké reprodukovať tieto podmienky v laboratóriu, čo ďalej bráni štúdiu infekcií a rakoviny.
Výskumníkom tejto novej štúdie sa však podarilo získať kmeňové bunky z epitelu, teda tie, ktoré sa nachádzajú v hornej vrstve zo vzoriek poskytnutných darcami a vypestovať ich. Zistili, že bunky sa prirodzene rozvíjajú do organoidov, dutých guličiek tvorených z tisícov buniek poskytujúcich správne podmienky pre rast buniek vajcovodov.
"[Vznik organoidov] nastal bez akéhokoľvek dodatočného príkazu," vysvetľuje Dr. Mirjana Kessler hlavná autorka štúdie uverejnenej v Nature Communications. "Celý plán vajcovodu teda musí byť uložený v epitelových bunkách." Výskumníci sa zaujímajú o vnútorné vrstvy vajcovodu, pretože chcú mať možnosť pochopiť, prečo sú náchylné k infekcii, a ako to potenciálne môže viesť k rakovine vaječníkov.
Nielenže výskumní pracovníci boli schopní vypestovať vnútornú vrstvu vajcovodov, ale tiež už objavili dráhy, ktoré dovoľujú bunkám neustále sa obnovovať. "To je obrovská výhoda," hovorí Dr. Kesslerová. "Predtým dostupné modely mohli udržať epitelové bunky vajcovodu nažive len niekoľko dní. Schopnosť udržiavať tkanivovo špecifické kmeňové bunky nažive, takže sa nemusia neustále dopĺňať bunky, znamená, že tieto organoidy môžu slúžiť ako výskumné objekty oveľa dlhšie."
Tento nový postup a zistenie, že je možné bunky zachovať po dlhú dobu, snáď pomôže vysvetliť, ako sa bakteriálne infekcie a rakovina vyvíjajú a šíria z vajcovodov.

Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia
Vedcom sa podarilo zaznamenať špecifický zvuk, ktorý vydávajú žraloky.

Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.

Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.

Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.

Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.