V bojnickej zoo zachránili mladú labuť,narazila do elektrických drôtov

„Nebýva to často, že sa k nám dostane labuť,“ vysvetlila ošetrovateľka zvierat v oddelení vtákov Libuša Martinková. „Zvyčajne nám ľudia prinesú zranené vtáčie dravce alebo bociany. Táto labuť mala šťastie. Keby ju ľudia po páde nenašli, mohla zahynúť. Šťastie pri nej stálo aj preto, že prakticky nemala nejaké väčšie zranenie. Bola iba otrasená a doudieraná. Postarali sme sa o ňu, odčervavili a po pár dňoch už pokojne plávala na vode. Začala normálne žrať, čo bol dobrý znak, že už je poriadku. Tak sme rozhodli vypustiť ju späť do prírody,“ dodala ošetrovateľka.

Požiadali o to, ako zvyčajne, ornitológa a zoológa správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Vladimíra Slobodníka z Prievidze. Ten si pre labuť prišiel do zoo. Najskôr ju okrúžkoval a potom autom previezol k takzvaným Košským mokradiam, medzi Prievidzou a Novákmi, ktoré vznikli poklesom povrchu po ťažbe uhlia v podzemí. Väčšina mokradí však v týchto dňoch je zamrznutá. Iba pri Laskári, časti mesta Nováky, je vodná plocha, ktorá ešte nezamrzla. Priteká tam totiž teplejšia banská voda. Keď ornitológ labuť vyložil zo škatule, chvíľku váhala, či sa naozaj ocitla na slobode. Potom si povystierala krídla a rozbehla sa po zasneženom brehu. Vzápätí sa vzlietla a o pár sekúnd sa stratila z dohľadu.

„Ukázala, že má dobrú kondíciu. Veď je to sotva dvojročné mláďa. Prekvapilo ma, že si ani na chvíľu nesadla na vodu, ale odletela. Určite si však nájde nejakú vodnú plochu, kde možno budú aj ďalšie labute,“ povedal ornitológ. Podľa neho labutí na hornej Nitre nežije veľa. Tieto vtáky s dlhým krkom, ktoré majú hmotnosť až okolo 12 kilogramov a rozpätie krídel viac ako 230 centimetrov, dospievajú po piatich-šiestich rokoch, len veľmi ťažko dokážu zahniezdiť. „Najmä na Košských mokradiach, kde ich často vyrušujú rybári. Jeden pár žije v priekope pod Bojnickým zámkom. Tomu sa tam podarilo vychovať mláďatá,“ konštatoval Slobodník.