Ľudstvo čelí hrozbám, ktoré samo vytvorilo, tvrdí Hawking

Ľudstvo čelí hrozbám, ktoré samo vytvorilo. Vyhlásil to anglický teoretický fyzik a matematik Stephen Hawking, ktorý tento rok bude prednášať v rámci takzvaných Reith Lectures britskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti BBC. Sedemdesiatštyriročný odborník v súvislosti s touto udalosťou odpovedal na otázky verejnosti.

Ako uviedol, nukleárna vojna, globálne otepľovanie či geneticky vytvorené vírusy predstavujú pre ľudstvo hrozbu, pričom pokračujúci vedecko-technický pokrok prinesie ďalšie "spôsoby, ako sa môžu veci pokaziť". Vedec však predpokladá, že ľudstvo prežije, ak sa mu podarí vybudovať kolónie na iných planétach.

"Hoci pravdepodobnosť, že Zem zasiahne v tomto roku nejaká katastrofa je celkom nízka, zvyšuje sa postupom času a v najbližších tisíc alebo desaťtisíc rokoch sa stane takmer istotou. Dovtedy by sme sa mali rozšíriť do vesmíru a k iným hviezdam, aby pohroma na Zemi neznamenala koniec ľudstva," povedal Hawking. "Napriek tomu v najbližších sto rokoch nevytvoríme samostatne fungujúce kolónie vo vesmíre, takže v tomto čase musíme byť opatrní," dodal vedec, ktorý už v minulosti upozornil napríklad na potenciálne riziko umelej inteligencie, ktorá by mohla získať dostatočne veľkú silu, aby spôsobila vyhynutie ľudstva.

Hawking napriek tomu verí, že ľudstvo nájde spôsoby, ako hrozby zvládnuť. "Neprestaneme s napredovaním, ani ho nezvrátime, takže musíme rozpoznať nebezpečenstvá a začať ich ovplyvňovať. Som optimista a verím, že to dokážeme," uviedol. Mladým vedcom taktiež odkázal, že si musia zachovať zmysel pre zvedavosť nad "nekonečným a komplexným" vesmírom. "Z mojej vlastnej perspektívy je to skvelý čas pre život a výskum teoretickej fyziky. Neexistuje nič také ako heuréka, keď objavíte niečo, čo nikto nepozná," vyjadril sa Hawking, ktorý si tiež myslí, že budúce generácie vedcov by si mali uvedomovať, ako vedecko-technický pokrok mení svet, a mali by pomáhať širšej verejnosti porozumieť mu.

"Je dôležité zabezpečiť, aby tieto zmeny šli správnym smerom. V demokratickej spoločnosti to znamená, že každý musí mať základné porozumenie vedy, aby jeho rozhodnutia o budúcnosti vychádzali z týchto znalostí. Takže jasne komunikujte, čo sa vo vede snažíte dosiahnuť, a ktovie, možno to napokon skončí tak, že sami porozumiete," uzavrel Hawking.

Reith Lectures je rozhlasový program, ktorý každoročne prináša prednášky vybraného odborníka či odborníčky. Hawking ponúkne prednášky 26. januára a 2. februára, pričom záujemcovia a záujemkyne si ich budú môcť vypočuť na rozhlasových staniciach BBC Radio 4 a BBC World Service a tiež na webstránke www.bbc.com/worldserviceradio.

Stephen Hawking je popredný svetový odborník v oblasti teoretickej fyziky, a to aj napriek ochrnutiu tela spôsobenému amyotrofickou laterálnou sklerózou, teda chorobou motoneurónov. Zaoberá sa kozmológiou a fyzikou čiernych dier. Objavil tepelné žiarenie čiernych dier. Je autorom mnohých kníh ako napríklad Stručná história času (1988) a Vesmír v orechovej škrupinke (2001). Od roku 1979 pôsobil ako profesor matematiky na univerzite v Cambridge, pričom od roku 2009 je emeritným profesorom.

Informácie pochádzajú z webovej stránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.