Opozíciu neprekvapilo, že prezident podpísal spornú novelu

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár sa nečuduje, že prezident koná tak, ako koná. Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, jednoznačne slúži jednej strane a nie je prezidentom všetkých občanov. "Prezident chce urýchliť, aby Smer-SD mohol čo najskôr zvoliť svojho generálneho prokurátora," doplnil.

Prekvapenie to nie je ani pre šéfa poslaneckého klubu KDH Pavla Abrhana. "Už dlhšie tvrdím, že prezident Ivan Gašparovič a predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková konajú v súlade s predsedom vlády Robertom Ficom," reagoval s tým, že strany Ľudovej platformy pripravujú podanie na ÚS SR.

"Je to škandál," vyjadril svoj názor Martin Poliačik zo strany Sloboda a Solidarita (SaS). Podľa jeho slov nebol dôvod na zrýchlené legislatívne konanie ani na zavádzanie nových pravidiel. "Moment, keď prezident novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR podpísal, bol pre nás spúšťacím okamihom na to, aby opozícia pripravila podanie na ústavný súd," dodal Poliačik.
Prezident háji straníckosť, nie zákonnosť

Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Jozefa Viskupiča prezident neháji zákonnosť, ale straníckosť a neháji objektívnosť, ale účelovosť. "Obetoval právo občanov na spravodlivý súdny proces za mocenské záujmy strany Smer. Aj toto len potvrdzuje, že stranícki prezidentskí kandidáti sú reálnym ohrozením demokracie a spravodlivosti," dodal Viskupič pre agentúru SITA.

Prezident Ivan Gašparovič ani dnes nevyužil príležitosť prejaviť sa ako štátnik a potvrdil, že jeho vlastný záujem bol a je vždy na prvom mieste, nech pôsobil v akejkoľvek ústavnej funkcii. "Ukázal sa tiež ako človek, ktorý sa bojí," zareagovala poslankyňa za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská na dnešné rozhodnutie prezidenta podpísať novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR.

Opozícia v najbližších hodinách doručí podanie na ústavný súd, v ktorom chce napadnúť novelu. Jeho súčasťou je aj návrh na predbežné opatrenie na pozastavenie účinnosti tohto zákona. "Hoci mohol nechať rozhodnutie v kauze Čentéš na inštitúcii, ktorej to vyplýva z Ústavy SR a ktorú aj sám z veľkej časti kreoval, skryl sa radšej za Ficov chrbát a podpísal zákon, ktorý s ústavnosťou ani s právom na spravodlivý súdny proces nemá nič spoločné," uviedla Žitňanská. Svojím podpisom pod zákon podľa nej potvrdil, čo je zrejmé už dva roky - že v kauze Čentéš koná s premiérom Robertom Ficom v zhode.
Zneužitie Bangalórskych princípov

Žitňanská je presvedčená, že zákon nie je použitím Bangalórskych princípov, ktorými premiér Fico aj minister spravodlivosti Tomáš Borec zákon obhajujú, ale ich zneužitím na politický účel. "Je neprípustným zásahom politickej moci do konania pred ústavným súdom, pretože retroaktívne mení platné rozhodnutie ústavného súdu o vylúčení sudcov z konania a priamo určuje senát, ktorý má v kauze rozhodnúť," vyhlásila bývalá ministerka spravodlivosti.

Schválenie zákona a jeho podpísanie prezidentom je podľa nej prejavom neúcty a nedôvery voči ústavnému súdu, hoci aktéri tejto kauzy vyhlasujú, ako si súd vážia. "Považujem to za pošliapanie profesionálnej cti a ústavnej zodpovednosti sudcov, ktorí nepochybne chceli a vedeli vo veci rozhodnúť, aj keď boli na väčšinu sudcov vznesené námietky zaujatosti," dodala Žitňanská. Dnes sa podľa nej proti svojej vôli stávajú účastníkmi politickej hry premiéra Fica, prezidenta Gašparoviča a predsedníčky Ivetty Macejkovej a musia rozhodovať v ústavne nekonformnej situácii.

Poslankyňa si myslí, že na vzniknutú situáciu malo veľký vplyv aj konanie Macejkovej, ktorá najskôr zabránila hlasovaniu sudcov o riešení situácie, neskôr pridelila spis v kauze Čentéš ústavnému sudcovi, ktorý bol z rozhodovania vylúčený. Pripomína, že najnovšie aj medializovaný list jej manžela potvrdzuje, že nezachovala mlčanlivosť. "Tieto okolnosti ju podľa môjho názoru diskvalifikujú na vedenie súdu, ktorý má byť strážcom ústavnosti. Myslím si, že jej odstúpenie z čela súdu je to najmenej, čo môže pre dôveryhodnosť ústavného súdu urobiť," dodala Žitňanská.

Podľa novely bude o sťažnosti zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša na Ústavnom súde SR aj návrhu na predbežné opatrenie, ktorým chce zabrániť novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry, rozhodovať pôvodne prvý vyžrebovaný senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová. A to aj napriek tomu, že Brňák a Ľalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky ústavným súdom z rozhodovania vylúčení. Umožňuje to tzv. doktrína nevyhnutnosti zakotvená v novele zákona o organizácii Ústavného súdu SR. Zákonom sa má podľa Smeru-SD vyriešiť patová situácia na ústavnom súde, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia účastníkov konania prezidenta Gašparoviča a Čentéša, ktorými odmietajú sudcov ústavného súdu pre predpojatosť.