Karcinogény: V ktorom povolaní s nimi prídete najčastejšie do styku?

Karcinogény sú nebezpečné látky, ktoré pri dlhodobom pôsobení dokážu zmeniť (zmutovať) štruktúru buniek a tým podmieniť vznik nádoru. Bežne s nimi prichádzame do styku, pretože potenciálny karcinogén sú aj výfuky z auta, cigaretový dym alebo niektoré látky v plastoch. Podľa SZO majú tieto látky pri dlhodobom pôsobení 60 – 90% podiel na vzniku rakovinových ochorení.

Čítajte: Rakovina nie je len vo vašich génoch

Z vedeckého hľadiska rozoznávame tri typy karcinogénov – chemické, fyzikálne a biologické. V rôznych odvetviach priemyslu a výroby sa tieto potenciálne škodlivé látky používajú, pričom asi 5% z nich má potvrdený vplyv na tvorbu rakoviny u ľudí. A hoci sú tieto látky celosvetovo známe a kontrolované, výrobné procesy bez nich jednoducho nemôžu prebiehať. Poďme sa pozrieť na to, ktoré odvetvia a profesie sú nimi najviac ohrozené.

• Chemické karcinogény

Uhoľný decht, benzén, arzén, azbest, nikel, AZO farbivá, benzpyrén, nitrozamíny, kadium, kryštalický SiO2 a mnohé iné látky patria do skupiny chemických karcinogénov. Tieto sú najdlhšie známe, pretože vedci sa skúmaniu ich vplyvov venujú zhruba od 19. storočia.

Do tejto kategórie spadajú aj minerálne oleje a výpary anorganických kyselín, či fosílne palivá a niektoré splodiny, ktoré vznikajú pri spracúvaní dreva.

Kto je nimi ohrozený: Pracovníci hutnického a chemického priemyslu. Pozor by ste si mali dávať aj vtedy, ak pracujete vo vinohradníctve, sklárstve alebo sa podieľate na výrobe krmív, či narábate s pesticídmi.

• Fyzikálne karcinogény

Tu patria rôzne druhy žiarení, napríklad UV a RTG (ionizujúce žiarenie).

Kto je nimi ohrozený: Každý, kto sa dlhodobo vystavuje slnku bez dostatočnej ochrany pokožky (a často dovolí, aby slnko pokožku spálilo). Ohrození sú ale aj rö ntgenoví laboranti, zamestnanci atómových elektrární, rádiológovia a letci.

• Biologické karcinogény

Boli objavené pomerne nedávno a je to skupina karcinogénov, ktorú spôsobujú vírusy a baktérie.

Patrí tu napríklad dobre známy HPV (papillomavírus), HTLV 1 a 2 vírusy a tiež zmutovaný EBV (Epstein-Barr vírus).

Kto je nimi ohrozený: Každý, kto sa vírusom alebo baktériou nakazil a neabsolvoval liečbu, prípadne ostal vírus v tele skrytý a zmutoval na rakovinotvornú formu.

Čítajte: Prvé varovné príznaky rakoviny, ktoré nesmiete ignorovať

Potenciálnou hrozbou sú aj samotné výrobné procesy, napríklad koksu, hliníka, nábytku či gumárenská výroba, kde zatiaľ nie sú konkrétne karcinogény presne zadefinované. Ich objavovaním, výskumom a následnou legislatívnou reguláciou a odporúčaniami sa zaoberá niekoľko spoločností, napríklad WHO, IARC a podobne.

Váš zamestnávateľ by vás v rámci BOZP mal poučiť, že pri práci prichádzate do styku s potenciálne nebezpečnými látkami a tiež by vás mal informovať o spôsoboch ochrany zdravia, či kompenzácie za takýto druh práce.

Kedy hrozí reálne riziko?

Občasné ale ani dlhodobé pôsobenie karcinogénov nemusí mať na vznik rakoviny nespochybniteľný dopad. Organizmus a imunita každého človeka je totiž individuálna záležitosť. Ani samotný vznik nádorovej bunky v tele neznamená, že máte automaticky rakovinu. Tá vzniká až vtedy, ak sa nádor ďalej nekontrolovateľne delí a dokáže vzdorovať imunitnému systému.

Máte prehľad o karcinogénoch, ktorým sme denne vystavení? Ako sa pred ich pôsobením chránite vy? Podeľte sa s nami o váš názor v komentári.