V Gréckokatolíckej cirkvi sa začína Veľký pôst - Štyridsiatnica

V Rímskokatolíckej cirkvi sa obdobie 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou začne o dva dni neskôr Popolcovou stredou, čiže 10. februára.

Podľa juliánskeho kalendára sa Veľký pôst v tomto roku začne o päť týždňov neskôr, t.j. 14. marca.

Pôstna liturgia Gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, pričom cirkev za nich prednáša osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice (8. februára) a piatok Veľkého týždňa (tento rok 25. marca) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom, teda je dovolené raz za deň sa dosýta najesť a najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a v piatky Štyridsiatnice sa jedávajú bezmäsité pokrmy.

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúcny charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy. Cirkev veriacim odporúča, aby sa intenzívne modlili, konali skutky milosrdenstva, dávali almužnu.

V pôstnom období sa oltáre v chrámoch nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.

V Gréckokatolíckej cirkvi charakterizujú obdobie Veľkého pôstu kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele. V cirkvi sa počas Štyridsiatnice slávi Liturgia vopred posvätených darov - koná sa v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a v piatky (pamiatka Pánovej smrti).

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst niektorí dodržiavali jeden deň, iní dva-tri dni alebo týždeň. Od 4. storočia exitujú prvé jasné svedectvá o 40-dňovom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).

Vo Východnej cirkvi sa podľa starodávnej tradície soboty a nedele nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa v Gréckokatolíckej cirkvi predĺžil zo šiestich na sedem týždňov (bez sobôt a nedieľ) a prakticky trvá 36 a pol dňa. Západná (latinská) cirkev mala šesťtýždňové pôstne obdobie a do pôstnych dní počíta aj sobotu.

Informácie poskytol hovorca Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislav Gábor.