Vedcom sa podarilo zachytiť Einsteinove gravitačné vlny

Vedcom sa podarilo zachytiť gravitačné vlny, čím sa po sto rokoch hľadania potvrdila ich existencia. Tú vo svojej Všeobecnej teórii relativity predpokladal ešte Albert Einstein, ktorý gravitačné vlny definoval ako lokálne deformácie časopriestoru. O prelomovom objave informovali vo štvrtok odborníci na tlačovej konferencii americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF).

Spozorované vlny pochádzali z kolízie dvoch čiernych dier vzdialených 1,3 miliardy svetelných rokov od Zeme. Jedna mala 36-násobok hmotnosti Slnka, druhá 29-násobok a obe sa v momente splynutia blížili k sebe polovičnou rýchlosťou svetla. Ich výsledkom boli nielen gravitačné vlny, ale aj jedna čierna diera, ktorá je viac ako 60-krát hmotnejšia ako Slnko.

Vlny zachytili dve mimoriadne citlivé zariadenia Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory (LIGO), vzdialené od seba tisíce kilometrov. Detektory nachádzajúce sa na opačných koncoch USA, konkrétne vo washingtonskom Hanforde a v Livingstone v štáte Louisiana, disponujú laserovým systémom, ktorý umožňuje precízne merania časopriestoru.

V každom zo zariadení sa laserový lúč rozdelí na dve časti, ktoré putujú do na seba kolmých štvorkilometrových tunelov. Na ich koncoch sa nachádzajú zrkadlá, ktoré lasery odrážajú a opätovne ich spájajú. Ak gravitačná vlna prejde jedným alebo oboma laserami, zmení tým rýchlosť, ktorou sa šírilo svetlo, čím sa novovzniknutý lúč bude líšiť od toho pôvodného.

Ďalším významným objavom projektu je potvrdenie teórie, že sa gravitačné vlny šíria rýchlosťou svetla. Vďaka tomuto poznatku bude možné nielen vytvárať nové teórie v oblasti astrofyziky, ale tiež skúmať čierne diery, kvazary či neutrónové hviezdy.

"Dá sa to naozaj prirovnať iba k momentu, keď Galileo teleskopom po prvý raz zhliadol planéty. Naše chápanie vesmíru sa dramaticky zmenilo," uviedol teoretický fyzik Abhay Ashtekar z Pennsylvánskej štátnej univerzity.

Gravitačné vlny, o ktorých sa zmienil Einstein v roku 1916 vo svojej všeobecnej teórii relativity, predstavujú mimoriadne jemné poryvy v časopriestore, štvorrozmernom prostredí kombinujúcom čas s priestorovými veličinami. Ak sa zrazia obrovské, ale kompaktné objekty ako čierne diery alebo neutrónové hviezdy, vyšlú naprieč vesmírom gravitačné poryvy.

"Vyzerá to na Nobelovu cenu," poznamenal Karsten Danzmann z Inštitútu Maxa Plancka pre gravitačnú fyziku (AEI) v Hannoveri, ktorý je vedúcim európskej časti výskumného tímu. Objav prirovnal k rozšifrovaniu štruktúry DNA.

K objavu sa pre stanicu BBC vyjadril aj expert na čierne diery Stephen Hawking, ktorý uviedol, že ide o prelomový okamih v dejinách vedy. "Gravitačné vlny poskytujú úplne nový pohľad na vesmír. Schopnosť ich detekcie má potenciál na zásadný prevrat v astronómii. Tento objav je prvým zistením binárneho systému čiernych dier a prvým pozorovaním ich zlučovania," dodal.

Informácie pochádzajú z webstránok www.bbc.com a www.iflscience.com.