'Šialenec s bombou' Kim Čong-il by mal 75 rokov

Severokórejský vodca Kim Čong-il, ktorého v zahraničí prezývali "šialenec s bombou" či "doktor podivný", sa narodil 16. februára 1941 a v utorok by sa dožil 75 rokov. V KĽDR prakticky vládol od roku 1994 až do svojej smrti 17. decembra 2011.

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) je komunistickou diktatúrou, kde vládne od roku 1948 jedna politická dynastia: Kim Čong-il prevzal vládu od svojho otca Kim Ir-sena a od roku 2011 panuje v izolovanej krajine jeho syn Kim Čong-un. Oficiálnou štátnou ideológiou krajiny je čučche, jej hlavným princípom je sebestačnosť a nezávislosť krajiny. Čučche je založená na filozofickom princípe, že človek je pánom všetkého a o všetkom rozhoduje.

Rok narodenia Kim Čong-ila – 1941 – uvádzajú viaceré zdroje, medzi nimi napríklad encyklopédia Britannica a aj sovietske pramene. Podľa severokórejských prameňov však prišiel na svet 16. februára 1942 na hore Pektusan na hranici medzi Čínou a Severnou Kóreou v tajnom tábore protijaponských povstalcov, vedených jeho otcom Kim Ir-senom.

Poloboh a génius

Deň narodenia Kim Čong-ila je v krajine sviatkom známym ako Deň jasnej hviezdy. Komunistická krajiny ním podporuje kult osobnosti všetkých troch členov Kimovej vládnucej rodiny. Informácie o jeho súkromí pochádzali z intenzívnej propagandy a tá ho vykresľovala prakticky ako poloboha, génia v literatúre a umení, umení vojny a milovníka dobrého jedla a alkoholu. Oficiálne bol titulovaný "veľký vodca" alebo "slnko ľudstva".

Pripisuje sa mu zodpovednosť za smrť asi milióna Severokórejčanov na následky hladomoru, ako aj za bombový útok na členov juhokórejskej vlády v Rangúne (dnes Mjanmarsko) v roku 1983 (17 mŕtvych) a haváriu lietadla spoločnosti Korean Airlines v roku 1987 (115 obetí).

Kim Čong-ila fascinoval film. V snahe vybudovať domáci filmový priemysel mal zosnovať únos juhokórejskej herečky a režiséra. Vo svojej osobnej knižnici mal 20.000 zahraničných filmov vrátane kompletnej série Jamesa Bonda. Okolitý svet však väčšinou sledoval z okna svojho luxusného vlaku, ktorým z času na čas cestoval aj do Číny. Miloval víno - vo vínnej pivnici mal údajne viac ako 10.000 fliaš a obrovské zásoby koňaku.

Študoval v NDR

V oficiálnej biografii Kim Čong-ila sa píše, že na základnej škole sa prejavil jeho revolučný duch tým, že viedol pochody na bojových poliach, kde kórejskí povstalci bojovali proti japonským okupantom. Dva roky strávil na leteckej výcvikovej škole vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike. Na univerzite v KĽDR študoval diela veľkých komunistických mysliteľov a revolučnú teóriu. Podľa analytikov pravdepodobne strávil časť mladosti v Číne, kde v bezpečí prežil aj kórejskú vojnu (1950-1953).

Generálnym tajomníkom vládnucej Strany práce sa stal v roku 1997 (na čele KĽDR bol de facto od roku 1994 - vtedy zomrel jeho otec Kim Ir-sen) a oficiálne bol hlavou štátu od septembra 1998. V tom čase krajina čelila ekonomickým problémom a hladomoru a Kim Čong-il nadviazal styky s viacerými krajinami. KĽDR zastavila svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie ekonomických sankcií, ktoré na ňu uvalili USA.

Veľká chvíľa Kim Čong-ila prišla 15. júna 2000, keď hostil prvý summit lídrov oboch Kóreí a vtedajší juhokórejský prezident Kim Te-džung navštívil Pchjongjang. V roku 2002 však vzťahy medzi Severnou Kóreou a USA ochladli. Kim Čong-il rozbehol vlastný jadrový a raketový program, hoci jeho krajina bola ekonomicky na kolenách a veľká časť obyvateľstva trpela hladom alebo podvýživou. Zahraničie si popudil vypustením rakiet dlhého doletu a vykonaním dvoch jadrových skúšok v rokoch 2006 a 2009. KĽDR sa opakovane vojenský vyhrážala svojmu susedovi Južnej Kórei.

Moc prevzal najmladší syn

Od jeho údajnej mŕtvice v roku 2008 sa dlho nevedelo, či má izolovanú KĽDR ešte pod kontrolou. Podľa pozorovateľov však svoju moc ukázal v septembri 2010, keď svojho najmladšieho syna Kim Čong-una vymenoval za štvorhviezdičkového generála a presadil ho do rozšíreného vedenia vládnucej štátostrany. Prakticky ho tým určil za svojho nástupcu.

Kim Čong-il zomrel 17. decembra 2011 na zlyhanie srdca vo svojom vlaku. Jeho úmrtie však oznámili až o dva dni. Pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín vo februári 2012 ho symbolicky povýšili na generalissima.

zdroje: www.britannica.com, www.nytimes.com