Rozpad Schengenu by náš export pocítil

Pád Schengenu by pre slovenskú ekonomiku znamenal citeľné straty. Konštatujú to vo svojej štúdii analytici UniCredit Bank. Slovensko a Česká republika by podľa nich dokonca boli postihnuté najviac zo všetkých signatárskych krajín Schengenskej zmluvy, a to kvôli svojej vysokej hospodárskej otvorenosti a vysokému podielu obchodu s ostatnými krajinami Schengenu. Ešte väčším rizikom ako zhoršenie zahraničného obchodu po zavedení hraničných kontrol v rámci únie, je však podľa analytikov ďalšia dezintegrácia Európskej únie, ktorej by zrušenie Schengenu mohlo byť spúšťačom. "Straty z takéhoto procesu by pre Slovensko a Českú republiku mohli dosiahnuť závratné výšky," píše sa v analýze UniCredit Bank.

Slovensko totiž patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice vzhľadom k objemu exportu v pomere k hrubému domácemu produktu. Zároveň patrí medzi šesticu krajín únie, v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 %. "Aj existencia Schengenu prispela k tomu, že objem zahraničného obchodu Slovenska sa za posledných 10 rokov takmer zdvojnásobil a vývoz po očistení o dovozy sa podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou," uvádza sa v štúdii.

Obnovenie kontrol na hraniciach by pritom podľa analytikov UniCredit malo ekonomické dopady, ktoré je možné rozdeliť do troch základných kategórií. V prvom rade by štátu vznikli vysoké nevyhnutné náklady s obnovením a udržovaním hraničnej infraštruktúry. Následne by to znamenalo spomalenie pohybu osôb, čo možno vidieť z aktuálnych skúseností Dánska a Švédska. Tento dôsledok by mohol výrazne limitovať cezhraničné dochádzanie za prácou a prípadne zvýšiť nezamestnanosť v pohraničných regiónoch. V prípade Slovenska napríklad na Kysuciach, či na juhu krajiny. Zásadným makroekonomickým problémom by sa ale vzhľadom na obmedzený počet dotknutých pracovníkov táto nezamestnanosť stať nemala.

Ako najvážnejší ekonomický dopad rozpadu Schengenu sa však podľa analýzy UniCredit Bank pre slovenské hospodárstvo javí spomalenie pohybu tovaru, a tým aj exportnej konkurencieschopnosti krajiny. Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepraveného tovaru. Dobrou správou pre naše hospodárstvo môže byť aspoň to, že napríklad dopravné prostriedky by mali byť na takúto zmenu menej citlivou oblasťou. Horšie by to bolo v citlivejších sektoroch, ako sú základné potraviny či spotrebné tovary strednodobej spotreby. Vývoz takýchto "citlivých" položiek je pritom na Slovensku takmer trojnásobný oproti priemeru únie.

Podľa prepočtov UniCredit Bank by pokles exportu citlivých položiek o 5 % pripravil slovenskú ekonomiku o 0,3 % hrubého domáceho produktu, teda v dnešných cenách o približne 200 mil. eur vytvorených hodnôt ročne. Výrazne nižšie by tieto straty neboli ani v prípade, že by sa krajiny Visegrádskej štvorky dohodli na nejakej forme "malého Schengenu" medzi sebou. V tom prípade by bol pri 5-percentnom poklese exportu citlivých zložiek tento dopad v objeme 150 mil. eur. Zároveň pritom platí, že by rástli aj náklady dopravcom.

Oveľa väčšie dôsledky by však mohli mať udalosti, ktoré by rozpad Schengenu mohol spustiť. "Riziková sa zdá najmä skutočnosť, že by koniec Schengenu nemusel byť izolovaným krokom, ale len začiatkom procesu postupnej dezintegrácie Európskej únie," píše sa v materiáli UniCredit Bank. Masívnosť možných dopadov takéhoto vývoja môže naznačovať napríklad nedávna analýza UniCredit k otázke možného vystúpenia Veľkej Británie z únie. Ekonomika ostrovnej krajiny je oveľa menej exportne orientovaná a menej exponovaná voči ďalším krajinám únie ako Slovensko, napriek tomu by vystúpením zo spoločenstva stratila až 6 % výkonu svojho hospodárstva. "Dá sa preto domnievať, že straty, ktoré by v prípade rozpadu Európskej únie, či vystúpenia z tohto bloku hrozili Slovensku a Česku, by boli mnohonásobne vyššie," tvrdia analytici UniCredit Bank.