Od septembra sa utopilo viac ako 340 detí migrantov

Od vlaňajšieho septembra sa pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more do Európy na vratkých člnoch utopilo viac ako 340 detí migrantov. Informovali o tom v Ženeve v spoločnom vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF), Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

V dokumente sa uvádza, že mnohé z detí sú v dojčenskom veku. Obe organizácie súčasne pripúšťajú, že skutočný počet detských obetí riskantnej plavby vo východnej časti Stredozemného mora môže byť ešte vyšší, ako uvádza ich štatistika. Vo vyhlásení sa okrem toho uvádza, že deti tvoria 36 percent z migrantov snažiacich sa dostať do Európy cez Turecko. UNHCR a UNICEF v spoločnom vyhlásení vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia na posilnenie bezpečnosti tých, ktorí "utekajú pred konfliktmi a beznádejou".

"Krajiny môžu a musia spolupracovať, aby táto cesta bola bezpečnejšia. Nikto by neposadil dieťa do lode, keby existoval bezpečnejší variant (ako sa dostať do Európy)," uviedol výkonný riaditeľ UNICEF Anthony Lake.
Vysoký komisár UNHCR Filippo Grandi podčiarkol, že "treba viac úsilia v boji s prevádzačmi ľudí". Za "absolútnu prioritu" označil vytvorenie "organizovaných a legálnych ciest, ktorými by bolo možné dostať sa do Európy". Medzi nimi je aj program presídlenia a spájania rodín. Za prvých šesť týždňov tohto roka sa po východnej trase cez Stredozemné more dostalo do Európy približne 80.000 ľudí. Plavbu neprežilo 410 ľudí, čo je 35-krát viac ako za rovnaké obdobie minulého roka.

"Zratúvanie obetí nestačí. My musíme konať," apeloval generálny riaditeľ IOM William Lacy Swing. "Toto nie je len problém Stredomoria, ani výlučne európsky. Je to humanitárna katastrofa, ktoré si žiada zaangažovanie celého sveta," zdôraznil a dodal, že podobne naliehavým bolo aj riešenie následkov zemetrasenia na Haiti z roku 2010 či cunami, ktoré sa prehnali pobrežnými oblasťami juhovýchodnej Ázie v roku 2004. Svet na tieto katastrofy reagoval humanitárnymi operáciami a "musí" tak postupovať aj v prípade krízy s migrantmi.

Pás Egejského mora medzi Tureckom a Gréckom patrí z celosvetového hľadiska k najnebezpečnejším trasám pre migrantov a utečencov, keďže vysoké vlny počas zimných mesiacov, chladné počasie a nekvalitné člny nevybavené záchrannými vestami zvyšujú riziko prevrátenia chatrných plavidiel.