Dôvodom počtu postihnutých detí sú peniaze, tvrdí Hlina

Hlina sa pozastavil napríklad nad tým, že podľa správy je u nás 12 percent detí so zdravotným postihnutím, čo považuje za veľmi vysoké číslo. "Vybuchol nám tu Černobyľ?" spýtal sa Hlina.

Skôr je to však podľa neho zle nastaveným systémom a dôvodom sú peniaze, pretože normatív na deti s postihnutím je vyšší. Každopádne sa však podľa neho treba touto vecou zaoberať a verí, že vysoké počty detí s postihnutím sú len pre normatív.

K téme vysokého školstva Hlina poznamenal, že to nemôže byť tak, že koho nezoberú do roboty, pôjde na vysokú školu. "Lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom," vyhlásil pred poslancami.

Arpád Érsek zo strany Most-Híd v rozprave odmietol spájanie škôl na jazykovo zmiešaných územiach, je proti rušeniu škôl, kde sa vyučuje v jazyku menšín.

Peter Osuský zo strany SaS nesúhlasí s rušením normatívneho financovania. "Normatív na žiaka s primeranými korektúrami je lepšia možnosť ako iná alternatíva," zdôraznil. Zároveň kritizoval návrh, aby riaditeľov škôl menovali zriaďovatelia. "Neviem si predstaviť, že by rodičia vybrali zlého riaditeľa," poznamenal. Pridal sa aj ku kritike, že správa hovorí o cieľoch do roku 2020, pričom mandát tejto vlády sa končí v roku 2016. Politik by podľa neho nemal dávať sľuby na sekeru, ktoré nebude musieť plniť.

Poslanec za Smer-SD Mojmír Mamojka ocenil, že vznikol komplexný materiál. Poznamenal, že aj napriek častej kritike Slovensko podľa neho nemá priveľa vysokých škôl a ani vysokoškolákov.

Podľa poslanca za stranu Most-Híd Rudolfa Chmela správa nerieši národnostné školstvo, ktoré je podľa neho finančne poddimenzované. Zároveň sa správa podľa neho dostatočne nezaoberá oblasťou ľudských práv. "Nie je jasné, ako chce ministerstvo školstva riešiť výchovu k ľudským právam," vytkol Chmel ministrovi Čaplovičovi.