Čína zvýši výdavky na armádu o 7 až 8 percent

Čína dnes oznámila, že zvýši tento rok výdavky na armádu o približne sedem až osem percent, čo je najmenej za uplynulých šesť rokov. Je to dôsledok spomalenia jej hospodárskeho rastu a zoštíhľovania a modernizácie armády, ktorá príde o 300.000 vojakov, informovala tlačová agentúra AP.

Hovorkyňa čínskeho parlamentu Fu Jing novinárom povedala, že Čína musí pri príprave rozpočtu na obranu zvážiť svoje obranné potreby, hospodársky rozvoj a fiškálne postavenie krajiny.

Ľudová oslobodzovacia armáda bude aj po terajšom "zoštíhlení" z 2,3 milióna na dva milióny vojakov najväčšou stálou armádou súčasného sveta. A zostáva hlavnou prioritou predstaviteľov Číny, ktorí pokračujú v agresívnom presadzovaní územných nárokov Pekingu v Juhočínskom a Východočínskom mori, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch so susednými krajinami.

Čína plánuje znížiť rozpočtové výdavky na všetkých úrovniach v dôsledku poklesu hospodárskeho rastu, ktorý v roku 2015 dosiahol 7,3 percenta - najmenej za uplynulé štvrťstoročie. Po väčšinu rokov od roku 2000 zvyšovala vojenské výdavky dvojciferným percentom a súčasný rozpočet je len tretím s jednociferným zvýšením v tomto období.

Krajina nezverejňuje podrobnosti o svojom rozpočte na obranu a americký Pentagón i globálne zbrojné organizácie odhadujú, že jej súčasné vojenské výdavky sú v skutočnosti o 40 až 50 percent vyššie, pretože oficiálny rozpočet na obranu nezahŕňa náklady na dovoz špičkových moderných zbraní, ich vývoj a výskum a ďalšie programy.

Peking vyhlasuje, že armádu má výlučne na obranu, ale posudzuje veľmi zoširoka to, čo považuje za prípadné hrozby pre svoje záujmy, vrátane ochrany námorného územia, o ktoré sa sporí so susednými krajinami. V Juhočínskom mori razantne buduje sieť umelých ostrovov na útesoch a atoloch, aby si fakticky podmanil celú oblasť. Naopak v oblasti sporných ostrovov vo Východočínskom mori čelí nenápadne japonským lodiam a lietadlám, dodala AP.