Turecké ministerstvo žiada zbaviť imunity prokurdských poslancov

Turecké ministerstvo spravodlivosti požiadalo parlament, aby zbavil imunity lídrov prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP), informovala dnes agentúra Anadolu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane vyzýval, aby poslanci za HDP čelili trestnému stíhaniu, keďže ich obviňuje, že sú "predĺženou rukou" zakázanej ozbrojenej Strany kurdských pracujúcich (PKK).

Agentúra Anadolu spresnila, že žiadosť ministerstva spravodlivosti sa týka spolupredsedov HDP Selahattina Demirtaša a Figen Yüksekdagovej, ako aj poslancov Selmy Irmakovej, Sirriho Süreyyu a Ertugrula Kürkčüa.

Opozičná nacionalistická Strana národného hnutia (MHP) tento štvrtok prišla s podobným návrhom, keď požiadala parlament o začatie diskusie o odobratí imunity poslancom za HDP ako súčasti boja proti terorizmu.

V tureckom parlamente bolo len na samotného Demirtaša podaných už asi 60 žiadostí na zrušenie jeho poslaneckej imunity, okrem iného za jeho výzvy na pouličné protesty, ale parlament zatiaľ nepodnikol žiadne kroky vedúce k jeho vydaniu na stíhanie.

Od vlaňajšieho júla, keď stroskotalo prímerie medzi PKK a tureckým štátom, sa v Turecku začala najhoršia vlna násilia za posledných niekoľko desaťročí s desiatkami obetí. Situácia sa najviac vyostrila na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka, ale útoky sa odohrali aj v ďalších oblastiach. Turecká vláda z ich spáchania obviňuje PKK alebo kurdské milície zo Sýrie, ktoré podporuje PKK.

Tieto útoky a násilnosti na juhovýchode krajiny viedli tureckých nacionalistov k výzvam vydať na stíhanie politikov spriaznených s PKK.

Turecko je okrem toho aj terčom útokov džihádistickej skupiny Islamský štát (IS), ktorá obsadila časť územia susednej Sýrie a ktorej sa pripisujú tri samovražedné atentáty v Turecku: vlani v meste Suruč a v januári tohto roka v Ankare a v Istanbule.

Strana kurdských pracujúcich (PKK) je v Turecku, Európskej únii i Spojených štátoch považovaná za teroristickú organizáciu. Boj PKK za nezávislosť Kurdov sa začal v roku 1984 a vyžiadal si odvtedy životy viac ako 40.000 ľudí, najmä Kurdov.