Samosprávy si majú vybrať, kto sa im postará o vytriedený odpad

Samosprávy by sa mali do konca marca rozhodnúť, kto sa im postará o vytriedený odpad. Zodpovednosť zaň majú po novom výrobcovia vyhradených výrobkov, ako sú obaly, neobaly, elektrozariadenia a akumulátory. Tí sa musia postarať o všetok odpad z ich výrobkov. Mestá a obce si teraz majú vybrať, s ktorou Organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) uzatvoria v budúcnosti zmluvu. Pokiaľ tak neurobia, v apríli im ju určia v žrebovaní na ministerstve životného prostredia.

Rozšírenie zodpovednosti výrobcov na komunálnu úroveň priniesol nový zákon o odpadoch účinný od začiatku tohto roka. "Obce a mestá to najciteľnejšie pocítia pri odpadoch z obalov z plastov, papiera, skla a kovov. O triedený zber týchto odpadov sa po novom postarajú v plnej miere, vrátane financovania triedeného zberu, výrobcovia týchto výrobkov. Obce, resp. samosprávy, budú zodpovedné iba za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom a biologicky rozložiteľnými odpadmi," uviedol pre TASR hovorca envirorezortu Maroš Stano.

Zákon neurčuje presný dátum, dokedy sú obce povinné uzatvoriť zmluvu s príslušnou OZV. "Avšak ustanovuje, že ten, kto chce vykonávať činnosť OZV od 1. júla 2016, musí žiadosť o udelenie autorizácie doručiť na ministerstvo najneskôr do 31. marca 2016. Nakoľko súčasťou tejto žiadosti musia byť aj zmluvy o budúcich zmluvách medzi OZV a obcami, je zrejmé, že obce by mali podpisovať zmluvy najneskôr do 31. marca 2016," vysvetlil Stano.

Samosprávy, ktoré sa s nikým nedohodnú, čaká 8. apríla žrebovanie na ministerstve. Organizáciu im tak určí žreb. "Ministerstvo už dávnejšie odporúčalo obciam uzatvoriť zmluvy o budúcich zmluvách obciam čím skôr. Teraz je už naozaj najvyšší čas, nakoľko, ak by obce boli zaradené do žrebovania, vystavujú sa výraznému ohrozeniu financovania reálnych nákladov na triedený zber," upozornil Stano.

V zmluve sa okrem zadefinovania spolupráce vyčíslia náklady obce či mesta na triedený zber, ktoré bude OZV uhrádzať. To, že sa na ich území bude triedenie rozvíjať, majú garantovať vzdelávacie a osvetové aktivity. "Uzatvorenie zmluvy v praxi teda znamená, že OZV uhradí náklady na triedený zber v reálnej výške. Ak obec/mesto zmluvu neuzatvorí a pôjde do žrebovania, môže sa stať, že mu OZV neuhradí všetky náklady, ale len obvyklé náklady v regióne," povedala pre TASR Silvia Nosálová, šéfka komunikácie organizácie Envi-pak.

V praxi to bude fungovať tak, že mesto či obec zabezpečia triedený zber pre plasty, papier, kovy a sklo. Výrobcovia sú im povinní uhradiť potrebné náklady prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov. "Práve prvým krokom je podpísanie zmluvy medzi samosprávou a OZV," doplnila Nosálová. Poukazuje, že ľudia budú motivovaní odpad triediť, keďže zaň platiť nebudú a zníži sa tak objem komunálneho odpadu. Za ten si ľudia naďalej zaplatia.

S aplikáciou novej legislatívy pomáha informačne a metodicky samosprávam Združenie miest a obci Slovenska. "Na stretnutia orgánov ZMOS zabezpečujeme účasť zástupcov rezortu životného prostredia, tak aby samosprávy mali čo najviac informácií dôležitých pre realizáciu zákona. Až aplikačná prax však ukáže, do akej miery dosahuje ambície, pre ktoré bol schválený," konštatoval pre TASR hovorca združenia Michal Kaliňák.

Cieľom zmien je najmä zníženie odpadov smerujúcich na skládky. Na tých končí v súčasnosti väčšina odpadu. Nový systém má pomôcť samosprávam, ako aj motivovať ľudí, aby separovali. "Čím viac vytriedia, tým sa im zníži objem zmesového komunálneho odpadu, ktorý platia cez miestny poplatok," poukázal Stano. Ľudia by tiež podľa neho mali pocítiť väčší komfort pri nakladaní s odpadmi. Výrobcovia musia zabezpečiť dostatok zberových kapacít.

Výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) Miroslav Jurkovič verí, že nová legislatíva prinesie peniaze na lepší triedený zber i lepšie hospodárenie s odpadom. Považuje ho za jeden z najpokrokovejších v Európskej únii. Jeho environmentálny prínos vidí vo zvýšení triedenia a opätovnom využívaní odpadov, finančný zase v nižších nákladoch ľudí a odbremenení samospráv.

Celý systém vychádza z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá nie je v Európe ničím novým. "Ide o princíp, ktorý je už aj v súčasnosti čiastočne nastavený v smerniciach EÚ. Špecifikom SR je však jeho celoplošné zavedenie," podotkol Stano.