Zamestnanosť stúpla, priemerná mzda v hospodárstve bola vlani 883 eur
- 10:18 08.03.2016
- Bratislava
Silný rast ekonomiky napomohol aj udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas celého roka 2015.
V 4. štvrťroku 2015 sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov) medziročne zvýšila o 4,1 % na 956 eur. Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,6 %. Sezónne očistená priemerná nominálna mzda oproti 3. štvrťroku 2015 vzrástla o 1,2 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu dosiahli zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach - 1944 eur, vo finančných a poisťovacích činnostiach 1686 eur, dodávke elektriny, plynu a pary 1560 eur. V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu, 580 eur, mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, v ostatných činnostiach to bolo 661 eur, pôdohospodárstve 692 eur a stavebníctve 699 eur.
Oproti 4. štvrťroku 2014 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie vzrástla v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 14,3 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 10,2 %. Klesla v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 8,6 %, pôdohospodárstve o 3,9 %, dodávke elektriny, plynu a pary o 1,6 % a v administratívnych službách o 0,7 %.
Z pohľadu právnej formy právnických subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 v príspevkových organizáciách o 6,2 % na 1023 eur, rozpočtových organizáciách o 5,9 % na 1013 eur, veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 4,3 % na 1118 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 4,2 % na 748 eur.
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji 1185 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 776 eur v Prešovskom do 894 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 4. štvrťroku 2014 s najvyšším prírastkom v Žilinskom (6,9 %) a Nitrianskom kraji (5,1 %).
Celková zamestnanosť vlani v priemere stúpla o 2,6 %
Silný rast ekonomiky napomohol aj udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas celého roka 2015. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 zvýšila o 2,6 % na 2,452 milióna osôb. V absolútnom vyjadrení tak počet pracujúcich vzrástol o 61.500 osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2015 zvýšila o 0,9 %, respektíve o 21.700 osôb na 2,451 milióna. V priemere za rok 2015 vzrástla celková zamestnanosť o 2,6 % na 2,424 milióna osôb. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nárast celkovej zamestnanosti ovplyvnilo najmä zvýšenie počtu zamestnancov o 2,6 % na 2,081 milióna osôb. Vzrástol aj počet podnikateľov o 2,3 % na 368.300 osôb z dôvodu zvýšenia počtu podnikateľov pracujúcich v zahraničí. Počet podnikateľov bez zamestnancov sa zvýšil o 1,9 % na 290.600 osôb a podnikateľov so zamestnancami o 3,6 % na 77.700 osôb. Počet osôb podnikajúcich na území SR klesol o 4300 na 315.800.
Najvyšší absolútny medziročný prírastok v zamestnanosti dosiahol obchod (25.300 osôb) a priemysel (25.200). Počet pracujúcich v sektore služieb sa zvýšil o 40.300 na 1,490 milióna osôb. Z jednotlivých odvetví okrem obchodu výrazne vzrástol aj v doprave a skladovaní o 15.100, vo vzdelávaní o 10.200, v informačných a komunikačných činnostiach o 8900 osôb. V priemysle prispel k tomu najmä rast v priemyselnej výrobe o 30.300 osôb. Tretí štvrťrok po sebe klesala zamestnanosť v pôdohospodárstve. Oproti 4. štvrťroku 2014 klesla o 10.400 osôb.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 vzrástla o 1,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 68,4 %. Bola to najvyššia hodnota za posledných sedem rokov. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 75,7 % a žien o 2,1 p. b. na 61,1 %.
Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich vo väčšine vekových kategórií. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov o 19.500 a vo veku 35 až 49 rokov o 18.200 osôb. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekovej kategórii 15 až 24 rokov o 800 osôb.
Rast počtu pracujúcich a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Žilinskom (o 5,2 %), Banskobystrickom (o 4,8 %) a Trnavskom kraji (o 4,7 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine 20- až 64-ročných bol v Banskobystrickom, Trnavskom (zhodne o 3,6 p. b.) a Žilinskom kraji (o 3,4 p. b.). Bratislavský kraj dosiahol najvyššiu mieru zamestnanosti (76 %), ale zaznamenal jej druhý najpomalší rast (o 0,6 p. b).
Miera nezamestnanosti sa znížila na 11,5 %
Trend poklesu nezamestnanosti pokračoval počas celého roka 2015. Počet nezamestnaných v metodike Výberového zisťovania pracovných síl sa v 4. štvrťroku 2015 medziročne znížil o 42.100 osôb na 302.700. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac u mužov (35.400) než u žien (6800). Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.) na 11 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
U mužov klesla nezamestnanosť o 2,3 p. b. na 9,6 % a u žien o 0,8 p. b. na 12,7 %. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2015 oproti 3. štvrťroku 2015) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 13.800 osôb na 298.300 osôb.
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaní vo veku 35 až 49 rokov, a to 96.900 osôb a podielom 32 % na celkovej nezamestnanosti. Medziročný úbytok nezamestnaných zaznamenala väčšina vekových kategórií, z toho najvýraznejší kategória 25- až 34-ročných o 22.100 osôb. Viac nezamestnaných, o 1700, bolo len v kategórii nad 60 rokov.
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali prácu, tvorili 21,6 % z celkovej nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (21,6 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť znížila o 3000 osôb. Najviac klesla v obchode o 9200 osôb.
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (64.500 osôb) a Košickom kraji (49.900 osôb). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o 24 %) a Banskobystrickom kraji (o 23,4 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (16,2 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Banskobystrickom kraji (o 4,2 p. b.).
V roku 2015 nezamestnanosť medziročne klesla o 12,4 % na 314.300 osôb. Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,7 p. b. na 11,5 %.
Korporácie vytvorili zisk v hodnote 11,609 miliárd
Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v roku 2015 zisk v hodnote 11,609 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 10,301 miliardy eur a finančné korporácie 1,308 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2014 vzrástol celkový objem zisku o 13,6 %. Zisk v nefinančných korporáciách vzrástol o 21,4 %, vo finančných korporáciách klesol o 24,4 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nefinančné a finančné korporácie hospodárili v 4. štvrťroku 2015 so ziskom 2,252 miliardy eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 sa zisk zvýšil o 11,7 %. Tvorba zisku v nefinančných korporáciách sa oproti 4. štvrťroku 2014 zvýšila o 8 % na 1,980 miliardy eur.
Ku zvýšeniu zisku nefinančných korporácií v 4. štvrťroku 2015 najviac prispel rast zisku v priemyselnej výrobe o 49,6 % na 478,2 milióna eur, v stavebníctve o 77,4 % na 154,9 milióna eur, v rámci informačných a komunikačných činností o 11,1 % na 220,4 milióna eur, v činnostiach v oblasti nehnuteľností, odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych a podporných službách o 10,6 % na 174,4 milióna eur, v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 36,1 % na 32,1 milióna eur.
Finančné korporácie dosiahli v 4. štvrťroku 2015 zisk 271,5 milióna eur. Medziročné zvýšenie ziskovosti finančných korporácií ovplyvnili peňažné finančné inštitúcie, ktoré prešli zo straty do zisku a vyšší zisk u ostatných finančných sprostredkovateľov. Poisťovacie korporácie a penzijné fondy medziročne zaznamenali pokles zisku.
Tvorba hrubého kapitálu vzrástla o 19,7 %
Medziročný rast tvorby hrubého kapitálu sa od začiatku minulého roka postupne zrýchľoval. V 4. štvrťroku 2015 oproti 4. štvrťroku 2014 vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 19,7 %, čo bolo najvyššie tempo rastu od 2. štvrťroka 2011. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Zvýšenie investičného dopytu, meraného tvorbou hrubého fixného kapitálu, sa zrýchlilo o 15,4 percentuálneho bodu (p. b.) na 19,4 %. V 4. štvrťroku 2015 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 4,789 miliardy eur, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu 5,699 miliardy eur. Zmena stavu zásob vykázala zápornú hodnotu 910,2 milióna eur.
Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnil hlavne rast tvorby nových fixných aktív o 19,2 % na 6,120 miliardy eur, nárast objemu nadobudnutého použitého dlhodobého majetku o 7,6 % na 215,8 milióna eur a nárast úbytku použitého dlhodobého majetku o 13,9 % na 641,6 milióna eur.
Vysoký medziročný rast investičnej aktivity súvisel najmä s investíciami vo verejnej správe, ich objem vzrástol o 69,4 %. Viac prostriedkov sa investovalo aj v nefinančných korporáciách o 6,1 %, vo finančných korporáciách o 4,3 %, v domácnostiach o 1,2 % a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 0,8 %. Z hľadiska jednotlivých sektorov najväčší podiel investícií smeroval do nefinančných korporácií 49,8 %.
V roku 2015 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 17,882 miliardy eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu 17,969 miliardy eur a zmena stavu zásob so zápornou hodnotou 86,4 milióna eur. Oproti roku 2014 vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 13,1 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 14 %.
Szijjártó: Za clá USA voči EÚ by mali byť obviňovaní Biden a Brusel, nie Trump
EÚ je znepokojená zámerom prezidenta USA zvýšiť clá na európsky tovar vstupujúci na americký trh, ale za takýto vývoj si môže sama, vyhlásil Péter Szijjártó.
Poslanci ukončili rokovanie hlasovaním, v schôdzi budú pokračovať v stredu
Poslanci Národnej rady SR ukončili prvý rokovací deň mimoriadnej schôdze hlasovaním o zdravotníckom zákone a o návrhoch legislatívnych úprav súvisiacich s novým stavebným zákonom.
OSN údajne na Ukrajine zastavuje projekty s finančnou podporou z USA
Inštitúcie Organizácie Spojených národov pôsobiace na Ukrajine dostali interný príkaz, aby nepodpisovali žiadne nové dokumenty, ktoré predpokladajú financovanie zo strany Spojených štátov.
Jens Stoltenberg: Nórsko urobí všetko pre to, aby sa vyhlo clám zo strany USA
Nová nórska vláda urobí všetko pre to, aby sa vyhla zavedeniu ciel na nórsky tovar zo strany Spojených štátov, vyhlásil nový nórsky minister financií a bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Zmeny súvisiace s novým stavebným zákonom prerokujú poslanci zrýchlene
V súvislosti s návrhom nového stavebného zákona, o ktorom má parlament definitívne rozhodnúť na aktuálnej schôdzi, je potrebné upraviť a zosúladiť desiatky ďalších právnych predpisov.