TIS: Súdy nápor v agendách nezvládali, vybavenosť bola len 88 %

Súdom sa v minulom roku podarilo vysporiadať s veľkým počtom hromadných podaní z minulosti, v hlavných agendách však nápor nezvládali. Na margo najnovších štatistík, ktoré zverejnilo ministerstvo spravodlivosti, to skonštatoval analytik Transparency Interational Slovensko Samuel Spáč.

Ministerstvo spravodlivosti SR v utorok (8. 3.) oznámilo, že súdy v roku 2015 vybavili o 23.000 viac prípadov, ako prijali. Pomer vybavených a došlých vecí tak dosiahol 101,81 percenta, informovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. „Je to síce pravda, ale ak sa pozrieme len na prípady v hlavných agendách, tak tam boli súdy podstatne menej úspešné a pomer medzi vybavenými vecami a nápadom je len 88 percent,“ reagoval Spáč.

Podľa neho to znamená, že sa v hlavných agendách môže v budúcnosti čas vybavovania predĺžiť. „Môže to byť spôsobené práve tým, že sa súdy snažili vysporiadať s obrovským množstvom hromadných podaní z minulosti,“ vysvetlil analytik TIS. Upozornil, že len 12 z 54 okresných súdov malo v hlavných agendách vybavenosť - pomer vybavených k došlým - vyššiu ako 100 percent.

„Zvyšné súdy budú mať o to viac prípadov na vybavenie v roku 2016,“ ozrejmil. Najhoršie bol na tom podľa neho súd v Malackách, na ktorý v minulom roku prišlo dvakrát viac prípadov, ako dokázal vybaviť. „Negatívne je tiež, že najpomalší súd - OS Bratislava I, dosiahol v tomto ukazovateli najhorší výkon od roku 2011, a to 88 percent,“ upozornil ďalej Spáč.

Medzi krajskými súdmi, naopak, bratislavský súd zažiaril a dokázal vybaviť ešte o 20 percent prípadov viac, ako naň prišlo. Medzi okresnými mal zas výbornú vybavenosť súd v Piešťanoch – 115 percent, pričom patrí tiež tradične k najpomalším a najzaťaženejším súdom, konštatoval analytik TIS.

Pozitívny fakt, že sa súdom darilo popri novej agende priebežne rozhodovať staršie veci, sa podľa rezortu spravodlivosti negatívne podpísal pod dĺžku súdneho konania v netrestnej oblasti. Vlani tak vzrástla priemerná dĺžka konania v občianskoprávnych veciach (na 14,4 mesiaca), obchodných sporov (na 15,8 mesiaca), ako aj priemerná dĺžka konania v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloletých (na 7,2 mesiaca).

Súdy zrýchlili svoje rozhodovanie v trestnej agende, na ktorú nemajú priamy vplyv hromadné podania, informovalo ďalej ministerstvo. Priemerná dĺžka trestného konania dosiahla vlani 4,4 mesiaca. „Priemerná dĺžka je nepresný indikátor,“ komentoval tieto výsledky Spáč. „Narastá práve vtedy, keď súdy konečne vyriešia prípady z minulosti, ako tomu zrejme bolo v roku 2015. Užitočnejšie by bolo vedieť, aká je priemerná dĺžka konania v nevybavených veciach, nie vo vybavených,“ doplnil analytik TIS.