Zníženie sadzieb ECB sa môže podpísať pod pokles úrokov na úveroch

Zvýšenie inflácie a podpora ekonomického rastu. Toto sú hlavné ciele Európskej centrálnej banky (ECB), na dosiahnutie ktorých si vybrala ďalšiu sériu neštandardných opatrení. Zníženie základnej úrokovej sadzby na nulu a rozšírenie programu nákupu dlhopisov totiž analytikov prekvapili. Tí očakávajú, že prijaté kroky budú mať vplyv na znižovanie úrokov na pôžičkách.

ECB znížila úrokové sadzby. Depozitná sadzba klesla na -0,4 a hlavná úroková sadzba klesla na nulu. Okrem toho namiesto 60 miliárd eur mesačne ECB do ekonomiky napumpuje o 20 miliárd eur viac a okrem vládnych dlhopisov bude nakupovať aj nebankové dlhopisy. "ECB sa nezdráhala použiť viacero opatrení naraz zo svojho arzenálu nástrojov. Draghi znovu zdôraznil potrebu fiškálnych a štrukturálnych politík v jednotlivých krajinách eurozóny, keďže menová politika potrebuje podporu aj z týchto oblastí aby pozdvihla rast," skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Podľa analytikov by sa zníženie sadzieb mohlo podpísať aj pod ďalší pokles úročenia úverov v bankách. "V kombinácii s tlakom regulácie a konkurencie sa zrejme zvýši šanca na nízke alebo ešte nižšie sadzby. A to tak na vkladových, ako aj úverových produktoch. Toto sa však zrejme časom podpíše na profitabilite a môže viesť k odchodu niektorých hráčov z trhu. Aj na európskom trhu nás zrejme bude časom čakať vlna fúzií," predpokladá hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Aj podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa pokračuje ECB v snahe tlačiť úročenie nadol. "Pripravila ďalší rad opatrení, ktoré by sa mali o takýto vývoj postarať. Znížila krátkodobé sadzby, bude nakupovať viac dlhodobých cenných papierov, čo by malo zatlačiť nadol dlhodobé sadzby a umožní bankám požičiavať si od ECB za negatívny úrok v prípade, že navýšia svoje úverovanie," myslí si Boros.

Hlavným cieľom Draghiho politiky je však zvýšiť infláciu, keďže aj podľa prognózy ECB by mala v tomto roku dosiahnuť 0,1 %. Inflačný cieľ banky je pritom na úrovni 2 %. Ako vysvetľuje analytička Next Finance Markéta Šichtařová, inflácia od 0 % do 2 % je podľa ekonomických teórií žiaduca, pretože inak sa roztáča deflačná špirála. Ľudia teda odkladajú spotrebu, pretože čakajú ešte na pokles cien. "Tým spomaľujú ekonomiku a tá ešte viac znižuje infláciu. Centrálne banky si z deflácie, či z nízkej inflácie urobili démona vari ešte väčšieho než z inflácie vysokej a v posledných rokoch robia všetko pre to, aby infláciu zvýšili. A zlyhávajú v tom," myslí si Šichtařová.

Podľa nej kroky centrálnej banky možno považovať za kontraproduktívne. "Záporné úrokové sadzby majú presne opačný efekt, ako centrálni bankári zamýšľajú. Neprinútia ľudí prestať sporiť a začať viac utrácať, ale naopak, spotrebiteľov vydesia, pretože normálny človek nie je mentálne vybavený na to, aby vložil peniaze do banky a o rok dostal v dôsledku záporných úrokov naspäť menej, ako uložil," myslí si Šichtařová.

Analytikov pritom prekvapilo aj rozšírenie programu nákupu dlhopisov. "Tento krok bol tiež prekvapením, pretože sa čakalo navýšenie objemu výkupu len o 10 miliárd mesačne a trh si nebol istý, či sa program rozšíri na ďalšia aktíva a na aké. Týmto sa kolo pumpovania peňazí do ekonomiky roztáča na vyššie obrátky, aj keď ešte stále nemá najvyššiu rýchlosť," myslí si hlavný menový stratég Saxo Bank John Hardy.

Draghi zároveň vyhlásil, že do budúcnosti by sa centrálna banka mohla zamerať aj na iné opatrenia, ako je znižovanie sadzieb. Podľa Borosa vďaka týmto vyjadreniam euro reagovalo pozitívne posilnením voči doláru. "Nemyslíme si, že zasadnutie ECB výrazne prehovorilo do vyhliadok pre euro, očakávame pokračovanie jeho stagnácie voči doláru. Ďalšou zaujímavou udalosťou pre kurz eura voči doláru bude v budúcom týždni Fed, ktorý bude upravovať svoje projekcie ďalšieho vývoja úrokových sadzieb," dodal Boros.