Brankár Slovana Kováč venoval titul otcovi do neba

Rodáka z Partizánskeho však mrzí, že tieto okamihy si nemohol spolu s ním vychutnať aj jeho otec. "Byť majstrom Slovenska je fantastický pocit. Je to niečo krásne a neopakovateľné. Len mi je veľmi ľúto, že sa tohto okamihu nedožil môj otec. Lebo on má na mojej športovej kariére veľkú zásluhu. Preto mu tento titul, ktorý som získal, posielam do neba. Škoda, že tu dnes nemôže byť s nami,“ povedal pre agentúru SITA Pavel Kováč, ktorý počas svojej dlhej športovej kariéry nadobudol bohaté skúsenosti nie iba so slovenským, ale aj s českým - a predovšetkým gréckym ligovým futbalom.

Bývalý brankár Partizánskeho, Dubnice, 1. FC Slovácko, Dunajskej Stredy prežil najúspešnejšie obdobie kariéry v rokoch 2008 – 2010 v službách gréckeho klubu Olympiakos Pireus. V jeho drese sa tešil aj z prvého majstrovského titulu vo svojom živote. A futbalový osud to tak chcel, že po návrate na Slovensko a príchode do Slovana Bratislava pridal k spomenutému gréckemu triumfu druhý - slovenský.

"Viete, ako sa hovorí: najlepšie nakoniec. Ja sa však ešte nechystám skončiť s futbalom. Dúfam, že ešte budem pokračovať. Verím, že som ešte nepovedal posledné slovo," reagoval Pavel Kováč na otázku, s akými pocitmi prijal fakt, že futbalovým majstrom Slovenska sa premiérovo stal až v "najlepších brankárskych rokoch" - takmer na hranici štyridsiatky.

"Som veľmi rád, že mám tento titul mám. Škoda, že nebol pri tom aj môj otec. Preto som pri preberaní medaily za prvé miesto v Corgoň lige mal zmiešané pocity," vysvetľoval svoju smutnú tvár spoľahlivý strážca svätyne "belasých", ktorý sa medzi tri žrde dostával najmä v pohárových meraniach síl. Pavel Kováč bol spoľahlivými výkonmi v Slovnaft Cupe dobrým základom triumfu zverencov trénera Samuela Slováka v domácom pohári, v Corgoň lige prenechal miesto mladšiemu kolegovi Matúšovi Putnockému.