Umenie a láska, práca a sláva, to bolo krédo Dominika Skuteckého

V nedeľu 13. marca uplynie 95 rokov od úmrtia významného slovenského maliara Dominika Skuteckého.

Svojím talentom, rozmanitosťou výtvarného záberu, ako aj spoločenskými a etickými hodnotami svojho umenia sa zaradil k európskej maliarskej avantgarde, k novátorom európskej výtvarnej scény na prelome 19. a 20. storočia.  

Dominik Skutecký sa narodil 14. februára 1849 v Gajaroch na Záhorí. Po smrti otca sa rodina v roku 1859 presťahovala do rakúskej Viedne, kde študoval na Akadémii výtvarných umení. Získal dokonalú technickú prípravu, ktorá mu neskôr umožnila zdolávať spracovávanie náročných motívov a používanie novátorských výrazových prostriedkov. Za obraz Cisár Maximilián diktuje svoje pamäte získal štipendium na štúdium v Taliansku. V roku 1867 ho prijali do školy historického maliarstva na Akadémiu umenia v talianskych Benátkach. Počas štúdií v Taliansku sa začal kryštalizovať Skuteckého výtvarný názor odkláňajúci sa od akademizmu, ktorého predstaviteľmi boli aj jeho učitelia vo Viedni. Približoval sa k tvorivým princípom nastupujúceho realizmu.

Okrem piatich mesiacov strávených v nemeckom Mníchove a krátkych návštev na Slovensku pôsobil umelec vyše 15 rokov v Taliansku, kde namaľoval množstvo žánrových obrazov zo života jednoduchých ľudí a portréty tzv. oficiálneho, reprezentačného typu. V talianskej Florencii objavoval umenie renesančných géniov. Pod ich vplyvom vznikol obraz Cecilia Löwy, keď mu modelkou bola rodáčka z Banskej Bystrice, ktorá ho neskôr sprevádzala celým životom ako manželka. V Benátkach maľoval mnoho žánrových obrázkov bežných ľudí v každodenných situáciách. Stotožnenie s obyčajným prostredím bolo pre neho príznačné a neskôr úplne ovplyvnilo jeho životnú púť i tvorbu. Mnoho zo Skuteckého obrazov namaľovaných v Taliansku kupovali bohatí obchodníci s umením a odnášali ich do celej západnej Európy. Už v Mníchove sa úplne rozišiel s historickou maľbou, ktorej úlohou bolo heroizovať oficiálne tlmočené dejiny. Na jednej z návštev rodného Záhoria namaľoval krajinku Pri Zohore, ktorú odborníci považujú za prvú realistickú krajinomaľbu nášho maliarstva.

V roku 1889 sa natrvalo usadil na Slovensku v Banskej Bystrici. Jedným z prvých obrazov namaľovaných doma je Trh v Banskej Bystrici, ktorý sa stal synonymom mena Skutecký. Hlavným predstaviteľom zložitej kompozície je rodina Skuteckého prispôsobujúca sa novému prostrediu. Manželka s výrazne červeným slnečníkom je dominantou obrazu. Cez slnečník akoby ešte rezonovalo prostredie južnej a západnej Európy. Práve tento obraz je považovaný za dielo, ktorým umelec ukončil jednu životnú kapitolu. Na Slovensku vznikli mnohé jeho vrcholné diela s tematikou hámrov, v ktorých zobrazil život a prácu robotníkov - kotlárov (Kováčska dielňa na Starých Horách, Hámor, Príprava obeda, Pred skončením práce, Odpočívajúci kotlári, Chvíľa oddychu, Vykurovanie kotlov, Kováč pri práci, Po práci).

Skutecký sa pričinil o rozvoj kultúrneho života Banskej Bystrice. V meste organizoval výstavy. Jeho obrazy sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG), v ďalších slovenských a zahraničných galériách i súkromných zbierkach aj v osobitnej expozícii Štátnej galérie v Banskej Bystrici.

Dominik Skutecký zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici vo veku 72 rokov.