Tieto historické udalosti predchádzali vzniku Slovenského štátu
Slovenský štát vyhlásili pred 77 rokmi dňa 14. marca 1939.
Dňa 14. marca uplynie 77 rokov od vyhlásenia Slovenského štátu. K jeho vyhláseniu prišlo po návrate Jozefa Tisa z nemeckého Berlína po demisii vlády premiéra Slovenskej krajiny Karola Sidora a po hlasovaní poslancov na mimoriadnej schôdzi slovenského snemu.
Slovenský štát sa od prijatia ústavy 21. júla 1939 nazýval Slovenská republika (1939-1945).
Výberová chronológia historických udalostí, ktoré predchádzali vzniku Slovenského štátu:
Československá republika (ČSR) mala územnosprávne krajinské (zemské) zriadenie. Slovenská krajina existovala v rokoch 1928-1939, z toho v rokoch 1928-1938 skôr ako formálna jednotka a od jesene 1938 do marca 1939 ako autonómne územie.
12.-13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko. Slovensko sa ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.
19. 8. 1938 - Poslanci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) predložili Národnému zhromaždeniu ČSR v Prahe návrh zákona o autonómii Slovenska.
12. 9. 1938 - V nemeckom Norimbergu sa Adolf Hitler na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre 3,5 milióna Nemcov v ČSR
14. 9. 1938 - Predseda Sudetonemeckej strany Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom Nemecku.
23. 9. 1938 - Vláda ČSR odmietla požiadavku na odstúpenie pohraničia a vyhlásila všeobecnú mobilizáciu.
26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády ČSR národné požiadavky.
30. 9. 1938 – Predstavitelia Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska podpísali v nemeckom Mníchove dohodu, podľa ktorej musela ČSR odstúpiť pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom (Sudety) Nemecku. Mníchovská dohoda (Mníchovský diktát) obsahovala aj podmienku, že československá vláda musí odstúpiť ďalšie územia Poľsku a Maďarsku.
1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala Mníchovský diktát.
5. 10. 1938 - Prezident ČSR Edvard Beneš abdikoval.
6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, podpísali vyhlásenie o autonómii Slovenska.
7. 10. 1938 – Vláda ČSR prijala vyhlásenie o autonómii a vymenovala prvú vládu autonómnej Slovenskej krajiny. Na jej čele stál Jozef Tiso.
9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenskej krajiny na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.
2. 11. 1938 - Pod diktátom hitlerovského Nemecka bola v rakúskej Viedni medzi Maďarskom, Poľskom a ČSR podpísaná Viedenská arbitráž. Na jej základe horthyovské Maďarsko okupovalo južné a východné Slovensko a Poliaci obsadili niektoré obce na Spiši a Orave.
22. 11. 1938 - Národné zhromaždenie ČSR v Prahe prijalo ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. ČSR sa začala písať ako Česko-Slovenská republika.
30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie ČSR zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.
18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do Snemu Slovenskej krajiny. Zvíťazila HSĽS, ktorá získala 97,5 percenta hlasov.
18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny.
20. 1. 1939 - Prezident ČSR Emil Hácha vymenoval novú vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom sa stal Jozef Tiso.
21. 2. 1939 - Premiér Slovenskej krajiny Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie štátu slovenským národom.
9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Prezident ČSR Emil Hácha oznámil, že pozbavil Jozefa Tisa úradu predsedu slovenskej vlády.
9.-10. 3. 1939 – Na Slovensku sa uskutočnila rozsiahla vojensko-policajná akcia, vyhlásili štatárium. Prezident ČSR Hácha suspendoval autonómnu vládu Slovenska. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Obyvatelia krajiny protestovali, niekde došlo aj k ozbrojenému odporu.
11. 3. 1939 - Prezident ČSR Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.
12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.
13. 3. 1939 - Po opakovaných nemeckých žiadostiach odcestoval do Nemecka Jozef Tiso. V Berlíne naňho minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a osobne ríšsky kancelár Adolf Hitler vyvíjali nátlak na okamžité vyhlásenie Slovenského štátu. Hitler ultimatívne vyslovil návrh, že buď vyhlásia samostatné Slovensko, alebo sa jeho územie rozdelí medzi Maďarsko a Poľsko. Tiso odmietol. Telefonátmi s Bratislavou a Prahou však zariadil, aby prezident ČSR Emil Hácha na nasledujúci deň zvolal Snem Slovenskej krajiny.
14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o rozhovoroch v Berlíne Snem Slovenskej krajiny prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie Slovenského štátu.
21. 7. 1939 – Prijali Ústavu Slovenskej republiky, na ktorú sa premenoval Slovenský štát.
Československá republika (ČSR) mala územnosprávne krajinské (zemské) zriadenie. Slovenská krajina existovala v rokoch 1928-1939, z toho v rokoch 1928-1938 skôr ako formálna jednotka a od jesene 1938 do marca 1939 ako autonómne územie.
12.-13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko. Slovensko sa ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.
19. 8. 1938 - Poslanci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) predložili Národnému zhromaždeniu ČSR v Prahe návrh zákona o autonómii Slovenska.
12. 9. 1938 - V nemeckom Norimbergu sa Adolf Hitler na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre 3,5 milióna Nemcov v ČSR
14. 9. 1938 - Predseda Sudetonemeckej strany Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom Nemecku.
23. 9. 1938 - Vláda ČSR odmietla požiadavku na odstúpenie pohraničia a vyhlásila všeobecnú mobilizáciu.
26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády ČSR národné požiadavky.
30. 9. 1938 – Predstavitelia Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska podpísali v nemeckom Mníchove dohodu, podľa ktorej musela ČSR odstúpiť pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom (Sudety) Nemecku. Mníchovská dohoda (Mníchovský diktát) obsahovala aj podmienku, že československá vláda musí odstúpiť ďalšie územia Poľsku a Maďarsku.
1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala Mníchovský diktát.
5. 10. 1938 - Prezident ČSR Edvard Beneš abdikoval.
6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, podpísali vyhlásenie o autonómii Slovenska.
7. 10. 1938 – Vláda ČSR prijala vyhlásenie o autonómii a vymenovala prvú vládu autonómnej Slovenskej krajiny. Na jej čele stál Jozef Tiso.
9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenskej krajiny na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.
2. 11. 1938 - Pod diktátom hitlerovského Nemecka bola v rakúskej Viedni medzi Maďarskom, Poľskom a ČSR podpísaná Viedenská arbitráž. Na jej základe horthyovské Maďarsko okupovalo južné a východné Slovensko a Poliaci obsadili niektoré obce na Spiši a Orave.
22. 11. 1938 - Národné zhromaždenie ČSR v Prahe prijalo ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. ČSR sa začala písať ako Česko-Slovenská republika.
30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie ČSR zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.
18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do Snemu Slovenskej krajiny. Zvíťazila HSĽS, ktorá získala 97,5 percenta hlasov.
18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny.
20. 1. 1939 - Prezident ČSR Emil Hácha vymenoval novú vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom sa stal Jozef Tiso.
21. 2. 1939 - Premiér Slovenskej krajiny Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie štátu slovenským národom.
9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Prezident ČSR Emil Hácha oznámil, že pozbavil Jozefa Tisa úradu predsedu slovenskej vlády.
9.-10. 3. 1939 – Na Slovensku sa uskutočnila rozsiahla vojensko-policajná akcia, vyhlásili štatárium. Prezident ČSR Hácha suspendoval autonómnu vládu Slovenska. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Obyvatelia krajiny protestovali, niekde došlo aj k ozbrojenému odporu.
11. 3. 1939 - Prezident ČSR Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.
12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.
13. 3. 1939 - Po opakovaných nemeckých žiadostiach odcestoval do Nemecka Jozef Tiso. V Berlíne naňho minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a osobne ríšsky kancelár Adolf Hitler vyvíjali nátlak na okamžité vyhlásenie Slovenského štátu. Hitler ultimatívne vyslovil návrh, že buď vyhlásia samostatné Slovensko, alebo sa jeho územie rozdelí medzi Maďarsko a Poľsko. Tiso odmietol. Telefonátmi s Bratislavou a Prahou však zariadil, aby prezident ČSR Emil Hácha na nasledujúci deň zvolal Snem Slovenskej krajiny.
14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o rozhovoroch v Berlíne Snem Slovenskej krajiny prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie Slovenského štátu.
21. 7. 1939 – Prijali Ústavu Slovenskej republiky, na ktorú sa premenoval Slovenský štát.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
SÚHRN: Útok nožom na škole v Spišskej Starej Vsi má dve obete, útočníka zadržali
DNES - 20:35Domáce
Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok útočil vo štvrtok nožom 18-ročný študent. Usmrtil pritom 18-ročnú študentku a 51-ročnú učiteľku.
Minister školstva vyzval na citlivú komunikáciu po tragédii na škole
DNES - 19:22Domáce
Po štvrtkovom útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi potvrdili dve obete - študentku a učiteľku - a jednu zranenú študentku.
Matúš Šutaj Eštok vyzýva na zastavenie šírenia nenávisti v súvislosti s útokom
DNES - 18:33Domáce
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vyzýva na zastavenie šírenia nenávisti v súvislosti so štvrtkovým útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
Viskupič, Majerský a Droba reagujú na tragédiu: Spoločnosť potrebuje jednotu a bezpečie
DNES - 18:09Domáce
Násilie do škôl nepatrí a je našou povinnosťou venovať sa tejto téme s plnou vážnosťou. Zvlášť politici a verejní funkcionári musia ísť príkladom a podporovať vytváranie bezpečného prostredia pre mladú generáciu.
Jozef Mikloško: Útok nožom na gymnáziu je pripomienkou, aké krehké je bezpečie detí
DNES - 17:26Domáce
Útok nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi je bolestivou pripomienkou toho, aké krehké je bezpečie našich detí, a zdôrazňuje naliehavú potrebu konať.
