Literárny týždenník ponúka architektonický pohľad na Dom spisovateľov

Najnovšie dvojčíslo (9-10) Literárneho dvojtýždenníka, časopisu Spolku slovenských spisovateľov, na vstupnej strane prináša komentár šéfredaktora časopisu Pavla Dinku o výsledkoch parlamentných volieb 2016 a tiež komentár Štefana Cifru o našom pretrvávajúcom barbarskom prístupe ku kultúrnym pamiatkam na pozadí najčerstvejšej kauzy v súvislosti so zbúraním PKO v Bratislave.

Na druhej strane časopisu, ktorá je koncepčne venovaná literárnym a kultúrnym aktivitám Spolku slovenských spisovateľov, je uverejnená informatívna reportáž o viacdňovej návšteve ruských spisovateľov na Slovensku, ktorí navštívili Bratislavu, Banskú Bystricu a Martin.

Vnútropolitický komentár o dôsledkoch parlamentných volieb pod názvom Katastrofa na obzore? napísal Ľudovít Števko, autorom zahraničného komentára o prezidentskej kampani v USA je František Škvrnda.

Nosným materiálom čísla je rozsiahly, dvojstranový článok Zoje Droppovej Nepochopená architektúra, pribrzdený verejný priestor. Redakcia LT ho prevzala v plnom znení z odborného časopisu Projekt - slovenská architektonická revue, ktorý vydáva Spolok architektov Slovenska. Autorka v ňom hodnotí architektonicko-urbanistické riešenie budovy Domu spisovateľov na Laurinskej ulici č. 2 v Bratislave, ako aj negatívny vývoj smerujúci k jej devastácii a k znehodnocovaniu priestoru, v ktorom je osadená. Autorka hovorí o budove celkom jednoznačne ako o kultúrnej pamiatke, a to nielen z hľadiska duchovnej kultúry, ale aj z hľadiska architektonického, pretože budova bola vzhľadom na priestor v centre mesta postavená zvláštnou technológiou a z tohto hľadiska je aj technickou pamiatkou. Zdôrazňuje, že to jedno z reprezentatívnych diel významného slovenského architekta Prof. Ing. arch. Jozefa Lacka a poznamenáva, že pamiatkový úrad by mal preto prehodnotiť svoj unáhlený postoj k tomuto objektu.

Strana pravidelne patriaca scénickému umeniu prináša recenzný pohľad Milana Poláka na dramatizáciu Gončarovovho románu Oblomov na scéne Divadla Jána Palárika v Trnave a úvahu Terézie Ursínyovej nad dramaturgiou slávnostného koncertu Slovenského filharmonického zboru. Z prostredia divadelného ochotníctva je prozaická montáž Milana Zelinku Listy pre Klaudiu, avizovaná na viacero pokračovaní.

Zo zásadných publicistických žánrov treba uviesť rozhovor Jany Nežatickej s hercom a donedávna riaditeľom Divadla Andreja Bagara Jánom Grešom s názvom Divadelný Pán Boh je pre nás divák, a tiež rozhovor Etely Farkašovej s poľskou spisovateľkou a slovakistkou Martou Świderskou-Pelinkovou Literatúra sa rodí z bolesti. Reportáž z Týždňa slovenských knižníc napísala Zuzana Kuglerová a literárno-historický profil štúrovského básnika a dramatika Jonáša Záborského Igor Válek.

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z novej básnickej tvorby Márie Pružincovej a Miroslava Davida, prózu poviedka Slávky Koleničovej Wellnes. Recenznej rubrike dominuje recenzia Jozefa Špačka na knihu Pavla Dinku Skalické búdy a recenzia Milana Poláka na knihu Drahomíry Dobrovodskej Antické mená. Číslo prináša aj nekrológ za prekladateľom a polyglotom Petrom Kerlikom. Upozorňuje na záverečné termíny literárnych súťaží a tiež na nové predajné miesta Literárneho týždenníka na Slovensku, ktoré sa rozšírili z doterajších 360 na 1100 novinových stánkov.